clanok - MsO SRZ SENICA

Prejsť na obsah

Hlavná ponuka:

MsO
KOMENTÁR ZASLANÝ SRZ RADA ŽILINA K PRIVLASTŇOVANIU SI ÚLOVKOV §14 ODS. 2 PÍSM. A) VYHLÁŠKY Č. 381/2018 Z. Z.
MNOŽSTVO ÚLOVKOV A ICH EVIDENCIA

1. Aký počet pstruha dúhového, sivoňa potočného, podustvy severnej, nosáľa sťahovavého (každý druh zvlášť) si môže rybár privlastniť, ak si v rovnaký deň neprivlastnil žiadnu inú rybu?
Pokiaľ vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 381/2018 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 216/2018 Z. z. o rybárstve a o doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) ustanovila, že k úlovkom rýb uvedeným v prvej časti § 14 ods. 2 písm. a) je možné privlastniť si taký počet pstruha dúhového, sivoňa potočného, podustvy severnej alebo nosáľa sťahovavého, aby celkový počet privlastnených rýb neprekročil počet štyri kusy a celková hmotnosť nepresiahla 5 kg, vyjadroval sa tým úmysel nestanoviť pre menovanú skupinu 4 druhov rýb „prísnejšiu“ kvótu vyjadrenú v počte jedného, resp. dvoch úlovkov na deň. Stanovená kvóta uvedená v § 14 ods. 2 písm. a) kombinuje ukazovateľ spočívajúci v počte ulovených rýb s hmotnostným
ukazovateľom.
Ak by sme ustanovenie vykladali izolovane spôsobom, ktorý sa zakladá výlučne na gramatickej interpretácií, teda že vyššie uvedené štyri druhy rýb je možné loviť iba doplnkovo – t. j. iba vtedy, ak si loviaci predtým privlastní aspoň minimálnu kvótu pre konkrétny druh ryby stanovenú vo vete pred bodkočiarkou – strácala by právna úprava akúkoľvek logiku, spôsobujúc neopodstatnenú reguláciu. Správny výklad § 14 ods. 2 písm. a) vyhlášky, ktorý zohľadňuje jeho predmet a účel, by teda mal byť taký, že kategóriu rýb uvedenú za bodkočiarkou možno loviť aj samostatne, pričom tieto ryby si možno privlastniť v počte maximálne štyri kusy a zároveň množstvo takto privlastnených rýb nesmie presiahnuť stanovený hmotnostný limit 5 kg (osobitné pravidlá pre aplikovanie hmotnostného limitu na úlovky ustanovuje § 14 ods. 5 a 6 vyhlášky). Ak si loviaci v daný deň privlastní povolený počet úlovkov z kategórie rýb uvedených pred bodkočiarkou, povolené množstvo (počet a hmotnosť) privlastnených rýb uvedených za bodkočiarkou sa o takýto úlovok poníži.

2. Je možné kombinovať privlastnenie si „ušľachtilých“ druhov rýb medzi sebou? Napríklad kapor + šťuka, kapor + zubáč... atď.?
Kombinácia druhov rýb, ktoré sa v § 14 ods. 2 písm. a) vyhlášky uvádzajú v časti vety pred bodkočiarkou, možná je, aj keď sa tak z použitej slovnej formulácie explicitne nejaví. Kombinovať privlastnenie jednotlivých druhov z uvedenej skupiny rýb sa však musí riadiť princípom maximál-neho početného úlovku pre jedného loviaceho na jeden deň tak, ako je stanovený v prvej a dru-
hej časti vety § 14 ods. 2 písm. a). Ak si teda loviaci privlastní napr. jeden kus jesetera sibírskeho alebo iný druh ryby, pre ktorý sa určuje početný limit najviac na jeden kus na deň, v daný deň môže svoj úlovok rozšíriť o maximálne tri kusy (výhradne) z kategórie rýb uvedených za bodkočiarkou, nie však v takom množstve, ktoré presahuje hmotnostný limit 5 kg. Ak si loviaci v daný deň privlastní napr. jeden kus úhora európskeho, má možnosť privlastniť si ešte jeden kus úlovku z kategórie druhov, u ktorých sa pre jeden deň stanovuje početný limit najviac dva kusy (teda napr. kapor rybničný alebo šťuka severná), resp. tieto úlovky ešte doplniť aj o niektoré druhy uvedené v časti vety za bodkočiarkou pri dodržaní ustanovených početných a hmotnostných limitov. Treba dodať, že takýto výklad zohľadňuje záujem štátu na zachovaní zostatku regulova-
ných druhov rýb pre daný rybársky revír, pričom však nevytvára neopodstatnené faktické prekážky pre výkon rybárskej činnosti.

3. Je možné po privlastnení si napríklad dvoch kaprov pokračovať v love a privlastniť si napríklad ďalšie dva kusy pstruhy dúhového? Alebo ulovením povoleného počtu ušľachtilých rýb končí lov?
Kvóty stanovené v § 14 ods. 2 písm. a) sa v zmysle úvodnej vety ustanovenia určujú na jeden deň lovu, bez ohľadu na počet rybárskych revírov, v ktorých loviaci v daný deň uskutočňuje lov rýb. Ak si teda loviaci privlastní v daný deň – ako spomínate – dva kusy kapra rybničného (môže ísť aj o iný druh ryby, pre ktorý sa v § 14 ods. 2 písm. a) vo vete pred bodkočiarkou určuje početná kvóta, a to v povolenom množstve úlovkov), v love môže pokračovať a privlastniť si ďalšie ryby z kategórie druhov uvedených za bodkočiarkou daného ustanovenia, pri dodržaní celkového početného a hmotnostného limitu pre daný deň.
Pre úplnosť uvádzame, že hmotnostná kvóta 5 kg stanovená pre úlovky podľa § 14 ods. 2 písm. b) vyhlášky na jeden deň lovu sa uplatňuje pre všetky „ostatné“ druhy rýb, teda také druhy rýb, pre ktoré vyhláška neustanovuje prísnejšiu právnu úpravu v § 14 ods. 2 písm. a).

V nadväznosti na vyššie uvedené uvádzame aj niekoľko príkladných kombinácií jednotlivých druhov rýb v maximálnom počte 4 ks, ktoré si loviaci v rámci povolenia vydaného príslušným užívateľom môže počas jedného dňa lovu, aj keď loví vo viacerých rybárskych revíroch, ponechať a po privlastnení ktorých sa denný lov končí, t. j. loviaci po privlastnení si povoleného počtu rýb nemôže v love pokračovať ani spôsobom „chyť a pusť“:
- 1 ks jesetera malého a 3 ks pstruha dúhového
- 1 ks jesetera sibírskeho, 1 ks pstruha dúhového, 1 ks sivoňa potočného a 1 ks podustvy severnej
- 1 ks nosáľa sťahovavého, 2 ks podustvy severnej a 1 ks sumca veľkého
- 1 ks kapra rybničného, 1 ks zubáča veľkoústeho a 2 ks pstruha dúhového
- 2 ks šťuky severnej a 2 ks nosáľa sťahovavého
- 2 ks pstruha potočného a 2 ks pstruha dúhového
- 1 ks pstruha potočného, 1 ks lipňa tymiánového, 1 ks sivoňa potočného a 1 ks podustvy severnej

Zakázané kombinácie privlastnenia si jednotlivých druhov rýb (príklady):
- 1 ks jesetera malého, 1 ks úhora európskeho a 2 ks pstruha potočného
- 1 ks kapra rybničného, 1 ks šťuky severnej, 1 ks zubáča veľkoústeho a 1 ks nosáľa sťahovavého
- 2 ks kapra rybničného a 1ks jesetera sibírskeho
- 1 ks sumca veľkého a 1 ks kapra rybničného
- 2 ks mreny severnej, 1 ks úhora európskeho
- 2 ks pstruha potočného a 2 ks lipňa tymiánového
- 1 ks pstruha potočného, 1ks lipňa tymiánového, 1ks pstruha jazerného a 1 ks pstruha dúhového

Denný lov musí loviaci ukončiť aj prípade, že si neprivlastnil maximálny počet 4 kusov rýb alebo jeho úlovok nepresiahol 5 kg, ale prvou, druhou alebo treťou privlastnenou rybou dosiahol maximálny počet stanovených druhov rýb určený užívateľom, ktoré si je možné privlastniť na jedno povolenie (§ 14 ods. 7). Maximálny počet 4 kusov rýb si nie je možné privlastniť, ak prvou, druhou alebo treťou privlastnenou rybou úlovok presiahne 5 kg a v takom prípade pri vlastnením si takejto ryby denný lov končí, pričom nezáleží na tom, v akom poradí sú jednotlivé druhy rýb privlastňované. V prípade, že prvá privlastnená ryba presahuje hmotnosť 5 kg, obmedzuje sa denný úlovok len na tento jeden kus (§ 14 ods. 6); ak druhou, treťou alebo až štvrtou privlastnenou rybou dôjde k presiahnutiu celkového úlovku (max. 5 kg) o akúkoľvek hmotnosť, loviaci si môže okrem predchádzajúcich privlastnených rýb privlastniť aj tento kus ryby (§ 14 ods. 5).
KOMENTÁR K NIEKTORÝM USTANOVENIAM ZÁKONA O RYBÁRSTVE A JEHO VYKONÁVACIEHO PREDPISU
Slovenský rybársky zväz – Rada
Andreja Kmeťa 20
010 55 Žilina

Ing. Tibor Dobiaš

Žiadosť o komentár k ustanoveniam zákona o rybárstve týkajúce sa lovu na povolenie na lov hlavátky

Vážená Ing. Gaálová, riaditeľka odboru štátnej vodnej správy a rybárstva, dňom 1. januára 2019 vstúpil do účinnosti nový zákon č. 216/2018 Z.z. o rybárstve a o dopinení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (d'alej len „zákon o rybárstve") a jeho vykonávací predpis vyhláška Ministerstva žiVotného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa vykonáva zákon č. 216/2018 Z. z. o rybárstve a o dopinení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (d'alej len „vyhláška").
V súvislosti s nadobudnutím účinnosti nových právnych predpisov pribúdajú denne od členov SRZ a aj od organizácií SRZ otázky týkajúce sa jednotlivých ustanovení nových právnych predpisov. Radi by sme boli našim členom a organizáciám čo najviac nápomocní pri správnom pochopení novej legislatívy, pretože je dôležité, abý nová legislatíva bola správne pochopená a interpretovaná. Zároveň to považujme za vhodnú formu predchádzania nedorozumení či konfliktov. Vzhľadom k uvedenému by sme Vás chceli požiadat' o usmernenie k nasledujúcim ustanoveniam:

1) § 19 písm. b) zákona o rybárstve — veľkosť nástrahy pri love hlavátky
V zmysle § 19 písm. b) zákona o rybárstve sa pri love hlavátky zakazuje používat' umelé nástrahy menšie ako 15 cm.
V zmysle § 17 písm. d) zákona o rybárstve je na lipňových vodách zakázané peružívať umelé nástrahy väčšie ako 10 cm.
Podľa nášho názoru, kým ustanovenia § 16 až 18 upravujú zakázané spôsoby lovu rýb podľa charakteru rybárskeho revíru, tak § 19 upravuje zákazy pri love konkrétneho druhu ryby, pričom pri love hlavátky sa loví na lipňových a pstruhových rybárskych revírov. Z dikcie ustanovení zákona o rybárstve ani nevyplýva, že zákazy na lipňových a pstruhových vodách sa nevzťahujú na lov hlavátky, tak ako je to napr. uvedené v § 13 ods. 4 zákona o rybárstve, podľa ktorého zákaz lovu rýb podľa odseku 1 a 2 neplatí od 1. novembra do 31. decembra, ked' je povolený lov hlavátky pre držiteľov povolenia na lov hlavátky alebo je to uvedené v § 19 písm. e) zákona o rybárstve.

Otázka 1: Akú nástrahu môže použíť osoba pri love hlavátky na lipňovom rybárskom revíre, ked' podl'a § 17 písm. d) zákona o rybárstve môže použiť len nástrahu do vel'kosti 10 cm a podl'a § 19 písm. b) zákona o rybárstve môže použit' len nástrahu väčšiu ako 15 cm?
Otázka 2: Môže osoba pri love hlavátky použit' nástrahu väčšiu ako 15 cm len na pstruhovom rybárskom revíre, kde neplatí vel'kostné obmedzenie nástrahy?
Otázka 3: Ak je osoba držiteľom povolenia na lov hlavátky a aj držiteľom lipňového povolenia na rybolov, ktorým ustanovením zákona o rybárstve (§ 17 alebo § 19) sa má loviaca osoba riadit', resp. ako je možné preukázat', na ktorý typ povolenia na rybolov loví?

2) § 19 písm. b) zákona o rybárstve povolený spôsob lovu na lipňovom rybárskom revíre
V zmysle § 19 písm. b) zákona o rybárstve pri love hlavátky je zakázané loviť inak než prívlačou alebo muškárením. V zmysle § 17 písm. b) zákona o rybárske je na lipňových rybárskych revíroch zakázaná prívlač. Tak ako sme uviedli v bode 1 našej žiadosti, kým ustanovenia § 16 až 18 upravujú zakázané spôsoby lovu rýb podl'a charakteru rybárskeho revíru, tak § 19 upravuje zákazy pri love konkrétneho druhu ryby, pričom pri love hlavátky sa loví na lipňových a pstruhových rybárskych revírov. Z dikcie zákona o rybárstve vyplýva, že pri love hlavátky na lipňových rybárskych revíroch nie je možná prívlač, ktorá je však možná na pstruhových rybárskych revíroch.

Otázka č. I: Môže osoba, ktorá je držiteľom povolenia na lov hlavátky lovit' na prívlač na hpňovom rybárskom revíre, na ktorom je prívlač podľa zákona o rybárstve zakázaná.
Otázka č. 2: Ak je osoba držiteľom povolenia na lov hlavátky a aj držiteľom lipňového povolenia na rybolov, ktorým ustanovením zákona o rybárstve (§ 17 alebo § 19) sa má loviaca osoba riadit', resp. ako je možné preukázať, na ktorý typ povolenia na rybolov loví?

Na základe vyššie uvedeného si Vás dovol'ujeme požiadať o usmernenie ako odpovedat' na jednotlivé otázky, aby všetci si rybári ako i užívateľ mohli pinit' svoje povinnosti podl'a novej legislatívy.

Žiadost' o komentár k ustanoveniam vyhlášky, ktorou sa vykonáva zákon o rybárstve

Vážená Ing. Gaálová, riaditeľka odboru štátnej vodnej správy a rybárstva, dňom 1. januára 2019 vstúpil do účinnosti nový zákon č. 216/2018 Z.z. o rybárstve a o dopinení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (d'alej len „zákon o rybárstve") a jeho vykonávací predpis vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa vykonáva zákon č. 216/2018 Z. z. o rybárstve a o dopinení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (d'alej len „vyhláška").
V súvislosti s nadobudnutím účinnosti nových právnych predpisov pribúdajú denne od členov SRZ a aj od organizácií SRZ otázky týkajúce sa jednotlivých ustanovení nových právnych predpisov. Radi by sme boli našim členom a organizáciám čo najviac nápomocní pri správnom pochopení novej legislatívy, pretože je dôležité, aby nová legislatíva bola správne pochopená a interpretovaná. Zároveň to považujme za vhodnú formu predchádzania nedorozumení či konfliktov. Vzhľadom k uvedenému by sme Vás chceli poižiadať o usmemenie k nasledujúcim ustanoveniam:

1)   § 2 ods. 1 vyhlášky — oprávnenie vydávať povolenia na rybolov
V ustanovení § 2 ods. 1 vyhlášky sú taxatívne vymenované úlohy, ktorých pinením môže užívateľ poveriť organizačnú zložku, pričom v úvode absentuje pojem „najmä", čiže nie je možné preniest' na organizačnú zložku iné úlohy neuvedené v predmetnom ustanovení.
Podľa § 12 ods. 6 zákona o rybárstve povolenie na rybolov vydáva užívateľ v limitovanom počte s prihliadnutím na výmeru, stav zarybnenia, zarybňovací plán, návštevnosť a analýzu úlovkov rybárskeho revíru.
Otázka: Móže užívateľ poveriť vydávaním povolení na rybolov svoju organizačnú zložku aj ked' to ustanovenie § 2 ods. 1 vyhlášky neumožňuje?

2)   § 2 ods. 1 písm. o) a § 4 ods. 3 písm. b) vyhlášky určenie všeobecného zákazu lovu po zarybnení
V zmysle § 2 ods. 1 písm. o) vyhlášky užívateľ môže organizačnú zložku poverit' pinením úlohy, a to určením všeobecného zákazu lovu rýb alebo časového obmedzenia lovu vysadených druhov rýb dosahujúcich najmenšiu lovnú mieru po zarybnení.
V zmysle § 4 ods. 3 písm. b) vyhlášky užívateľ na dodatkovej tabuli umiestnenej na samostatnej konštrukcii s tabuľou uvedie druh vysadených rýb, časové obmedzenie ich lovu a text „Všeobecný zákaz lovu rýb" alebo „Zákaz lovu vysadených druhov rýb dosahujúcich najmenšiu lovnú mieru". Z vyššie uvedeného ustanovenia vyplýva, že časové obmedzenie sa týka len vysadeného druhu ryby, čo je zrejmé z textácie „uvedie druh vysadených rýb, časové obmedzenie ich lovu".

Otázka č. 1: Môže užívateľ určit' všeobecný zákaz lovu všetkých druhov rýb po zarybnení bez časového obmedzenia, ked'že z ustanovenia § 2 ods. 1 písm. o) vyhlášky vyplýva, že časové obmedzenie sa týka len lovu vysadených druhov rýb a z ustanovenia § 4 ods. 3 písm. b) vyhlášky taktiež vyplýva len časové obmedzenie lovu vysadených druhov rýb?
Otázka č. 2: Môže dat' užívateľ všeobecný zákaz lovu rýb natrvalo, ked'že z dikcie vyhlášky nevyplýva, že sa zákaz časovo obmedzuje?

3)   § 10 ods. 1 písm. c) vyhlášky čas ochrany v rozpore s iným právnym predpisom V zmysle § 10 ods. 1 písm. c) vyhlášky je stanovený čas individuálnej ochrany od 1. januára do 31. mája pre nasledovné druhy rýb: sumec veľký, zubáč veľkoústy a zubáč volžský. V zmysle vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (d'alej len „vyhláška č. 24/2003 Z.z.") podľa prílohy č. 9 bod 2 je v období od 15. marca do 15. júna bežného kalendárneho roka je zakázané chytat' alebo usmrcovat' jedince vyššie uvedených druhov rýb v prírodných tokoch a vo vodných útvaroch s výnimkou ostatných vodných plóch užívaných v osob itnom režime.
V danom pripade sa jedná o dve vyhlášky, ktoré majú rovnakú právnu silu a ustanovujú inú dobu ochrany.

Otázka č. 1: Móže loviaca osoba lovit' napr. sumca veľkého od 1. januára do 14. marca v zmysle vyhlášky č 24/2003 Z.z.?
Otázka č. 2: Môže loviaca osoba lovit' napr. zubáča vel'koústeho od 1. júna do 15. júna v zmysle vyhlášky, aj ked' je to v rozpore s vyhláškou č. 24/2003 Z.z.?

4)   § 10 ods. 1 písm. d) vyhlášky — čas ochrany v rozpore s iným právnym predpisom
V zmysle § 10 ods. 1 písm. d) vyhlášky je stanovený čas individuálnej ochrany pre hlavátku podúnajskú od 1. januára do 31. októbra a na hraničných vodách od 1. januára do 31. augusta.
V zmysle vyhlášky č. 24/2003 Z.z. podl'a prílohy č. 9 bod 5 je v období od 1. januára do 31. augusta bežného kalendárneho roka je zakázané chytať alebo usmrcovat' hlavátku podunajskú na hraničných úsekoch riek Poprad a Dunajec a v období od 1. januára do 31. októbra na ostatných tokoch.

Otázka: Môže loviaca osoba lovit' hlavátku podunajskú na hraničných vodách, okrem rieky Poprad a Dunajec, od 1. septembra do 30. októbra v zmysle vyhlášky, aj ked' je to v rozpore s vyhláškou č. 24/2003 Z.z.?

5)   § 10 ods. 1 písm. f) bod 8 vyhlášky čas ochrany v rozpore s iným právnym predpisom V zmysle § 10 ods. 1 písm. f) bod 8 vyhlášky je stanovený čas individuálnej ochrany pre mrenu severnú od 15. marca do 31. mája.
V zmysle vyhlášky č. 24/2003 Z.z. podľa prílohy č. 9 bod 2 je v období od 15. marca do 15. júna bežného kalendárneho roka je zakázané chytat' alebo usmrcovat' mrenu severnú.

Žiadosť o komentár k ustanoveniam zákona o rybárstve

Vážená Ing. Gaálová, riaditeľka odboru štátnej vodnej správy a rybárstva, dňom 1. januára 2019 vstúpil do účinnosti nový zákon č. 216/2018 Z.z. o rybárstve a o dopinení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (d'alej len ;,zákon o rybárstve") a jeho vykonávací predpis vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa vykonáva zákon č. 216/2018 Z. z. o rybárstve a o dopinení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (d'alej len „vyhláška").
V súvislosti s nadobudnutím účinnosti nových právnych predpisov pribúdajú denne od členov SRZ a áj od organizácií SRZ otázky týkajúce sa jednotlivých ustanovení nových právnych predpisov. Radi by sme boli našim členom a organizáciám čo najviac nápomocní pri správnom pochopení novej legislatívy, pretože je dôležité, aby nová legislatíva bola správne pochopená a interpretovaná. Zároveň to považujme za vhodnú formu predchádzania nedorozumení či konfliktov. Vzhradom k uvedenému by sme Vás chceli požiadat' o usmernenie k nasledujúcim ustanoveniam:

1) § 6 ods. 4 zákona o rybárstve — zarybňovanie rybami, ktoré sú posudzované ako invázne nepôvodné druhy rýb
V zmysle § 6 ods. 4 zákona o rybárstve užívateľ je povinný zabezpečiť, aby v súvislosti s vysadením rýb do rybárskych revírov nedošlo k úniku inváznych nepôvodných druhov rýb do vodného prostredia. Vysadenie nepôvodných druhov rýb do rybárskych revírov je možné len za podmienok ustanovených v osobitnom predpise. Druhy rýb s dokázateľne negatívnym dopadom na prirodzené ekosystémy sa posudzujú ako invázne nepôvodné druhy rýb.
Invázne nepôvodné druhy rýb sú taxatívne vymenované v § 10 ods. 3 vyhlášky, pričom podľa § 10 ods. 4 vyhlášky druhy rýb s dokázateľné negatívnym dopadom na prirodzené ekosystémy sa posudzujú ako invázne n-epôvodné druhy rýb, tj. amur biely, amur čierny, ostračka veľkoústy, tolstolobik biely a tolstolobik pestrý.
V predmetnom ustanovení vyhlášky figuruje pojem „posudzované" a nie je jednoznačne uvedené ako pri § 10 ods. 3 vyhlášky, že sa jedná o invázne nepôvodné druhy rýb.
Otázka: Môle užívateľ v rámci zarybňovania účelovo vysádzat' do rybárskeho revíru napr. amura bieleho, ktorý sa posudzuje ako invázny nepôvodný druh rýb, ked' podl'a § 6 ods. 4 zákona o rybárstve ma postupovat' užívateľ tak, aby nedošlo k úniku inváznych nepôvodných druhov rýb.

2)§ 6 ods. 6 zákona o rybárstve — vymenovanie rybárskeho hospodára okresným úradom
V zmysle predmetného ustanovenia rybárskeho hospodára vymenúva a odvoláva na návrh užívateľa okresný úrad, v ktorého územnom obvode má užívateľ sídlo.
Podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona o rybárstve užívateľom rybárskeho revíru je právnická osoba s prideleným výkonom rybárskeho práva v rybárskom revíri. V našom prípade sa jedná o občianske združenie Slovenský rybársky zväz (§ 4 ods. 3 zákona o rybárstve), ktoré má sídlo v Žiline.
Aj napriek skutočnosti, že užívateľ je oprávnený pinenie niektorých úloh preniest' na svoju organizačnú zložku na základe písomného spinomocnenia, sídlo užívateľa sa nemení.

Otázka: Na ktorý okresný úrad podáva návrh na vymenovanie rybárskeho hospodára organizačná zložka, ked' sidlo užívateľa je v Ž iline a organizačná zložka piní len úlohy, na ktoré je oprávnený užívateľ, pričom písomným spinomocnením sa sídlo užívatel'a nemení, s poukazom na 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podl'a ktorého práva a povinnosti vznikajú priamo zastúpenému?

3)    § 9 ods. 3 písm. a) zákona o rybárstve v spojitosti s § 10 ods. 4 vyhlášky — privlastňovanie rýb posudzovaných ako invázne .nepôvodné druhy rýb
V zmysle predmetného ustanovenia na rybárskom revíre s režimom chyt' a pust' je dovolené privlastnit' si invázne nepôvodné druhy rýb.
Invázne nepôvodné druhy rýb sú taxatívne vymenované v § 10 ods. 3 vyhlášky, pričom podľa § 10 ods. 4 vyhlášky druhy rýb s dokázateFné negatívnym dopadom na prirodzené ekosystémy sa posudzujú ako invázne nepôvodné druhy rýb, t.j. amur biely, amur čierny, ostračka veľkoústy, tolstolobik biely a tolstolobik pestrý.
V predmetnom ustanovení vyhlášky figuruje pojem „posudzované" a nie je jednoznačne uvedené ako pri § 10 ods. 3 vyhlášky, že sa jedná o invázne nepôvodné druhy rýb. Podobná úprava je aj v § 13 ods. 2 a 3 vyhlášky, pričom pri odseku 3 sa už neustanovuje spojenie posudzované ako invázne nepôvodné druhy rýb.

Otázka: Je možné si na rybárskom revíre s režimom chyt' a pusť privlastniť si aj druhy rýb s dokázatel'né negatívným dopadom na prirodzené ekosystémy, ktoré sú posudzované ako invázne nepôvodné druhy rýb, ked'že sa pre účely zákona považujú za invázne nepôvodné druhy rýb, t j. napr. amura bieleho alebo tolstolobika bieleho?

4)    § 10 ods. 5 zákona o rybárstve — cielený lov rýb posudzovaných ako invázne nepôvodné druhy rýb
V zmysle § 10 ods. 5 zákona o rybárstve v chovnom rybárskom revíri sa zakazuje lov okrem odlovu rýb najmä na chovný účel, pri mimoriadnej udalosti alebo cieleného lovu inváznych nepôvodných druhov rýb vykonávaného užívaterom.

pre účely zákona považujú za invázne nepôvodné druhy rýb, tj. napr. amura bieleho alebo tolstolobika bieleho?
Poznámka: V ustanovení § 10 zákona o rybárstve chýba odsek 2. Jedná sa len o chybu v písaní?

5)    § 12 ods. 1 zákona o rybárstve — oprávnenie na 1ov rýb
V zmysle § 12 ods. 1 zákona o rybárstve loviť a privlastriovať si ryby v rybárskych revíroch môžu len osoby, ktoré sú držitermi rybárskeho lístka a povolenia na rybolov alebo užívatelia.
V znení, už neplatného, zákona č. 139/2002 Z.z. o rybárstve v znení neskoršlch predpisov podľa § 10 ods. 1 bol uvedený pojem „platný".
Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že loviacej osobe postačuje mat' pri sebe len rybársky lístok a povolenie na rybolov, bez ohľadu na to, či sa jedná o platné doklady alebo nie, a to s poukazom na historický výklad alebo v porovnaní s inými predpismi (platný občiansky preukaz, platný vodičský preukaz a pod.).
Otázka: Môže osoba lovit' a privlastriovat' si ryby na základe neplatného rybárskeho lístka a povolenia na rybolov, ktorého je osoba držiteľom, ked'že z dikcie zákona o rybárstve nevyplýva, či sa jedná o platné alebo neplatné doklady?

6)    § 20 ods. 2 zákona o rybárstve — privlastnenie r 'yb, ktoré nedosahujú najmenšiu lovnú mieru
V zmysle § 20 ods. 2 zákona o rybárstve na podmienky lovu počas rybárskych pretekov alebo športových rybárskych pretekov sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona okrem ustanovení § 12 a § 14 písm. b) až d). Podmienky pretekov určuje užívateľ.
V zmysle § 14 písm. c) zákona o rybárstve sa zakazuje privlastnit' si ulovené ryby nedosahujúce najmenšiu lovnú mieru a presahujúce najväčšiu lovnú mieru a nad určený počet alebo hmotnosť.

Otázka č. I: Móžu si loviace osoby počas rybárskych pretekov alebo športových rybárskych pretekov privlastnit' ryby, ktoré nedosahujú najmenšiu lovnú mieru alebo presahujú najväčšiu lovnú mieru?
Otázka č. 2: Móže užívateľ v rámci podmienok pretekov určit', že loviace osoby si môžu privlastnit' napr. tri kusy kapra rybničného?

7) § 23 ods. 2 zákona o rybárstve —vymenovanie člena rybárskej stráže okresným úradom
V zmysle predmetného ustanovenia člena rybárskej stráže vymenúva a odvoláva na riávrh užívateľa okresný úrad, v ktorého územnom obvode má užívateľ sídlo.
Podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona o rybárstve užívateľom rybárskeho revíru je právnická osoba s prideleným výkonom rybárskeho práva v rybárskom revíri. V našom prípade sa jedná o občianske združenie Slovenský rybársky zväz (§ 4 ods. 3 zákona o rybárstve), ktoré má sídlo v Žiline.
Aj napriek skutočnosti, že užívateľ je oprávnený pinenie niektorých úloh preniest' na svoju organizačnú zložku na základe písomného spinomocnenia, sídlo užívateľa sa nemení.

Otázka: Na ktorý okresný úrad podáva návrh na vymenovanie člena rybárskej stráže organizačná zložka, ked' sídlo užívateľa je v Žiline a organizačná zložka piní len úlohy, na ktoré je oprávnený užívateľ, pričom písomným spinomocnením sa sídlo užívatel'a nemení, s poukazom na § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podl'a ktorého práva a povinnosti vznikajú priamo zastúpenému?

8) § 34 ods. 1 zákona o rybárstve hospodársky chov rýb na rybochovných zariadeniach
V zmysle § 34 ods. 1 zákona o rybárstve ministerstvo životného prostredia môže na základe žiadosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby rozhodnút' o vyradení malej vodnej nádrže osobitne vhodnej na chov rýb z rybárskeho revíru, z dôvodu jej využitia na hospodársky chov rýb.
V zmysle § 2 ods. 2 písm. f) a g) zákona o rybárstve na chov rýb slúži aj rybník a rybochovné zariadenie.
Otázka: Môže ministerstvo životného prostredia rozhodnút' o vyradení rybochovného zariadenia alebo rybníka z evideneie rybárskych revíroch z dôvodu ich využitia na hospodársky chov rýb?

9) § 43 ods. 6 zákona o rybárstve povinnost' spiniť podmienky rybárskymi hospodármi a členmi rybárskej stráže
V zmysle § 43 ods. 6 zákona o rybárstve členovia rybárskej stráže a rybárski hospodári ustanovení podľa predpisov účinných do 31. decembra 2018 sú povinní spiniť podmienky ustanovené týmto zákonom do 31. decembra 2023 okrem podmienky upravenej v § 23 ods. 3 písm. c).
V zmysle § 23 ods. 3 písm. c) zákona o rybárstve za člena rybárskej stráže okresný úrad vymenuje fyzickú osobu, ktorá má ukončené stredoškolské vzdelanie s maturitou.

Otázka č. 1: Je člen rybárskej stráže povinný mat' spinenú podmienku ustanovenú v § 23 ods. 3 písm. c) zákona o rybárstve k 1. januáru 2019, keď' z dikcie zákona vyplýva, že z časového hl'adiska majú byť všetky podmienky spinené do 31. decembra 2023 s výnimkou stredoškolského vzdelania?
Otázka č. 2: Je rybársky hospodár povinný mat' spinenú podmienku ustanovenú v § 23 ods. 3 písm. c) zákona o rybárstve k 1. januáru 2019, ked' z dikcie zákona vyplýva, že z časového hľadiska majú byťvšetky podmienky spinené do 31. decembra 2023 s výnimkou stredoškolského vzdelania, a zároveň v rámci daného ustanovenia je odkaz len na § 23, nie na § 6 zákona o rybárstve?

Na základe vyššie uvedeného si Vás dovol'ujeme požiadať o usmernenie ako odpovedat' na jednotlivé otázky, aby všetci si rybári ako i užívateľ mohli pinit' svoje povinnosti podl'a novej legislatívy.

Komentáre k niektorým ustanoveniam zákona o rybárstve a jeho vykonávacieho predpisu

Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky ste dňa 21.01.2019 doručili tri žiadosti o komentár celkom k 24 ustanoveniam zákona č. 216/2018 Z. z. o rybárstve a o dopinení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (d'alej len „zákon") a jeho vykonávacieho predpisu - vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa vykonáva zákon č. 216/2018 Z. z. o rybárstve a o dopinení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (d'alej len „vyhláška"). Obidva uvedené právne predpisy nadobudli účinnosť 1. januára 2019.
V zmysle Príkazu ministra ŽP SR č. 7/2012-4.3 z 10.10.2012 sme požiadali sekciu legislatívy a práva o posúdenie návrhu odpovede sekcie vôd k Vašim žiadostiam. Nadväzne boli v zmysle pripomienok sekcie legislatívy a práva niektoré komentáre sekciou vôd upravené.
Spôsob, ako sú dotknuté žiadosti formulované však vnímame veľmi rozpačito, o to skôr, že zástupcovia SRZ boli členmi Expertnej skupiny a taktiež Pracovnej skupiny, ktoré sa priamo podiel'ali na vypracovaní návrhu zákona a jeho dvoch vyhlášok.
Pre komplexnosť uvádzame, že text v niektorých komentároch sa opakuje, pričom spôsob ich koncipovania vychádza z toho, že komentáre zároveň budú pre potreby širokej rybárskej verejnosti zverejnené jednotlivo na webovom sídle MŽP SR v časti Rybárstvo — „Komentáre k niektorým ustanoveniam zákona...." alebo „Komentáre k niektorým ustanoveniam vyhlášky....".
Dodávame, že sekcia vôd sa pri spracúvaní dotknutých komentárov riadila zásadou vyplývajúcou z nálezu ústavného súdu SR z 23. mája 2013, č. k. IV. ÚS 71/2013-36: „ K výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovat' len z hl'adiska textu zákona, a to ani v prípade, ked' sa text mčiže javit' ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podl'a zmyslu a účelu zákona" a taktiež z nálezu ústavného súdu SR sp. zn. zo 4. mája 2010, č. k. III. ÚS 72/2010: „ V tejto súvislosti je potrebné uviest: že ústavný súd už v rámci svojej rozhodovacej činnosti konštatoval, že nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov zahŕňajúcej aplikáciu abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov je zist'ovanie obsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy o metodologický postup, v rámci ktorého nemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednost: pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali

navzájom dopĺňat' a viest' k zrozumitel'nému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu. Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné vychádzat' prvotne z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýlit' v prípade, ked' to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislost' alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 ústavy). Samozrejme, že sa v takýchto prípadoch musí zároveň vyvarovat' svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založit' na racionálnej argumentácii. V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumitel'nosti znenia ustanovenia právneho predpisu (umožň ufficeho napr. viac verziĺ interpretácie) alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostnit' výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom. Viazanost' štátnych orgánov zákonom v zmysle čL 2 ods. 2 ústavy totiž neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnost' doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovenĹ Ustanovenie čL 2 ods. 2 ústavy nepredstavuje iba viazanost' štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona (III. ÚS 341/07)."
Z dôvodu kontinuity Vám zmienené komentáre zasielame spolu aj s Vašimi otázkami a právnymi názormi k jednotlivym ustanoveniam zákona a vyhlášky:
1) § 2 ods. 1 vyhlášky — oprávnenie vydávať povolenia na rybolov
V ustanovení § 2 ods. 1 vyhlášky sú taxatívne vymenované úlohy, ktorých pinením môže užívateľ poverit' organizačnú zložku, pričom v úvode absentuje pojem „najmä", čiže nie je možné preniesť na organizačnú zložku iné úlohy neuvedené v predmetnom ustanovení.
Podl'a § 12 ods. 6 zákona o rybárstve povolenie na rybolov vydáva užívateľ v limitovanom počte s prihliadnutím na výmeru, stav zarybnenia, zarybriovací plán, návštevnosť a analýzu úlovkov rybárskeho revíru.
Otázka: Môže užívateľ poveriť vydávaním povolení na rybolov svoju organizačnú zložku aj ked' to ustanovenie § 2 ods. 1 vyhlášky neumožňuje?
Od )oveď:
Užívateľ poverovať svoje organizačné zložky vydávaním povolení na rybolov nemusí, nakol'ko im táto významná a z hl'adiska vecného absolútne prirodzená činnost: ktorú vykonávajú bezmála 100 rokov, vyplýva zo samotnej podstaty ich fungovania. Pokiaľ pristúpime až na robotické vysvetlenie, užívateľ svojim spôsobom zabezpečuje vydávanie povolení na rybolov, ktoré ako ceninu v požadovanom počte vydáva (distribuuje) svojim organizačným zložkám. Tieto uvedený proces následne ukončia vydávaním povolení záujemcom o lov rýb. Zo zmienených dôvodov sú dotknuté ustanovenia na ktoré poukazujete formulované správne. Obdobne by bolo možné hovorit' o vydávaní členských známok, evidencii brigád a úhrad za neodpracované hodiny a pod. Je vecou užívatela akou formou si uvedené činnosti zabezpečí a preto nie je dôvod taxatívne ich určovat' právnym predpisom.
Vydávanie povolení na rybolov organizačnými zložkami už'ívateľa je samozrejme možné, aj ked' v ustanovení § 2 ods. 1 vyhlášky nie je pre užívateľa založená pôsobnost' poverovat' organizačnú zložku takouto úlohou. Prekážkou, ktorá by organizačnej zložke mala bránit' vydávat' povolenia na rybolov, nie je ani ustanovenie § 12 ods. 6 zákona, v ktorom je okrem iného uvedené, že povolenie na rybolov vydáva užívateľ

Opierajúc sa o ústavný princíp, konkrétne čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky podľa ktorého „každý môže konat: čo nie je zákonom zakázané ", nemôžeme nič iné len skonštatovat: že žiadne z vyššie uvedených ustanovení nezakazuje organizačnej zložke užívateľa vydávať povolenia na rybolov.
Pre komplexnost' dodávame, že MŽP SR pojem „najmä" do ustanovenia § 2 ods. 1 vyhlášky vedome neuviedlo, lebo zámerne chcelo, aby užívateľ mohol poverovat' svoje organizačné zložky pinením len taxatívne vymenovaných úloh a žiadnych iných, okrem tých, ktoré prirodzene vyplývajú z podstaty ich činnosti, napr. vydávanie povolení na rybolov, a zároveň tým neporušujú žiaden právny predpis. MŽP SR takouto úpravou, t. j. nezavedením slova „najmä" pred slovom „týchto" v § 2 ods. 1 vyhlášky zároveň aj vyhovelo požiadavke členov pracovnej skupiny zastupujúcich SRZ, ktorá sa na vypracovaní predmetnej vyhlášky podiel'ala.
2) § 2 ods. 1 písm. o) a § 4 ods. 3 písm. b) vyhlášky — určenie všeobecného zákazu lovu po zarybnení
V zmysle § 2 ods. 1 písm. o) vyhlášky užívateľ môže organizačnú zložku poverit' pinením úlohy, a to určením všeobecného zákazu lovu rýb alebo časového obmedzenia lovu vysadených druhov rýb dosahujúcich najmenšiu lovnú mieru po zarybnení.
V zmysle § 4 ods. 3 písm. b) vyhlášky užívatel' na dodatkovej tabuli umiestnenej na samostatnej konštrukcii s taburou uvedie druh vysadených rýb, časové obmedzenie ich lovu a text „Všeobecný zákaz lovu rýb" alebo „Zákaz lovu vysadených druhov rýb dosahujúcich najmenšiu lovnú mieru".
Z vyššie uvedeného ustanovenia vyplýva, že časové obmedzenie sa týka len vysadeného druhu ryby, čo je zrejmé z textácie „uvedie druh vysadených rýb, časové obmedzenie ich lovu".
Otázka č. 1: Môže užívateľ určiť všeobecný zákaz lovu všetkých druhov rýb po zarybnení bez časového obmedzenia, ked'že z ustanovenia § 2 ods. 1 písm. o) vyhlášky vyplýva, že časové obmedzenie sa týka len lovu vysadených druhov rýb a z ustanovenia § 4 ods. 3 písm. b) vyhlášky taktiež vyplýva len časové obmedzenie lovu vysadených druhov rýb?
Otázka č. 2: Môže dat' užívateľ všeobecný zákaz lovu rýb natrvalo, ked'že z dikcie vyhlášky nevyplýva, že sa zákaz časovo obmedzuje?
Odpoveď.
Ustanovenie § 2 ods. 1 písm. o) vyhlášky, podl'a ktorého užívateľ môže okrem iného poverit' svoju organizačnú zložku určovaním všeobecného zákazu lovu rýb, je molné považovať ako „predvetie" k ustanoveniu 4 ods. 3 písm. b) vyhlášky, podl'a ktorého užívateľ na dodatkovej tabuli uvedie druh vysadených rýb, časové obmedzenie ich lovu a text „Všeobecný zákaz lovu rýb" alebo „Zákaz lovu vysadených druhov rýb dosahujúcich najmenšiu lovnú mieru".
Len pri rigoróznom výklade by mohlo byt' dotknuté ustanovenie chápané tak, že slovné spojenie „V,š.eobecný zákaz lovu rýb" je prijeho aplikácii v praxi, t. j. pri uvedení na dodatkovej tabuli, nutné spájat' s informáciou uvedenou na dodatkovej tabuli týkajúcej sa druhu vysadených rýb a časového obmedzenia ich lovu, čo je z hl'adiska vecného neprípustné. Inštitút všeobecného zákazu lovu rýb totiž nemožno spájat' s ochranou vysadených druhov rýb, nakoľko

jeho účelomje ochrana nie len vysadených druhov ale zároveň aj všetkých druhov rýb žijúcich v danom revíre.
Podľa ustanovenia § 4 ods. 3 písm. b) v spojení s 18 ods. 9 a § 2 ods. 1 písm. o) vyhlášky nie je zakázané aby užívatel: alebo jeho organizačná zložka ak sa z pádnych dôvodov rozhodnú po vysadení jednotlivých druhov rýb zakázat' lov všetkých rýb na danom revíri, uviedli na dodatkovej tabuli text „Vš'eobecný zákaz lovu rýb". Pokial' platí že „výklad" ustanovenia má byťjazykový (gramatický), logický a taktiež systematický, nie je dôvod sa obávat: že užívatel' alebo jeho organizačná zložka v zmysle citovaných ustanovení móžu dat' všeobecný zákaz lovu rýb natrvalo. Naopak, k textu „Všeobecný zákaz lovu rýb" na dodatkovej tabuli zároveň uvedú časové obmedzenie lovu rýb, ktoré podl'a § 18 ods. 9 vyhlášky môže byt' maximálne do 28 dní po vysadení rýb. Uvedený všeobecný zákaz lovu rýb je preto nutné chápat' zásadne ako časovo obmedzený.
3) § 10 ods. 1 písm. c) vyhlášky — čas ochrany v rozpore s iným právnym predpisom
V zmysle § 10 ods. 1 písm. c) vyhlášky je stanovený čas individuálnej ochrany od 1. ,januára do 31. mája pre nasledovné druhy rýb: sumec zubáč vel'koústy a zubáč volžský.
V zmysle vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody v znení a krajiny neskorších predpisov (d'alej len „vyhlá'ška č. 24/2003 Z.z.") podl'a prílohy č. 9 bod 2 je v období od 15. marca do 15. júna bežného kalendárneho roka je zakázané chytat' alebo usmrcovat' jedince vyššie uvedených druhov rýb v prírodných tokoch a vo vodných útvaroch s výnimkou ostatných vodných plôch užívaných v osobitnom režime.
V danom prípade sa jedná o dve vyhlášky, ktoré majú rovnakú právnu silu a ustanovujú inú dobu ochrany.
Otázka č. 1: Móže loviaca osoba lovit' napr. sumca veľkého od 1. januára do 14. marca v zmysle vyhlášky č. 24/2003 Zz.?
Otázka č. 2: Môže loviaca osoba lovit' napr. zubáča veľkoústeho od 1. júna do 15. júna v zmysle vyhlášky, aj ked' je to v rozpore s vyhiáškou č. 24/2003 Zz.?
Odpoveď:
V pripade, že dôide pri tvorbe právnych predpisov k situácii na ktorú poukazujete, uplatňujú sa kolízne pravidlá v zmysle zásady „Lex posterior derogat legi priori", čo znamená že neskor,ší, resp. neskór účinný právny predpis má prednost' pred skorším (starším) právnym predpisom.
Z uvedeného vyplýva, že v súvislosti s lovom a s tým spojeným privlastňovaním si rýb, v danom prípade sumca veľkého a zubáča veľkoústeho, je loviaca osoba povinná riadit' sa ustanovením § 10 ods. 1 písm. c) vyhlášky, ktorá nadobudla účinnosť 1.1.2019, a nie bodom 2. prílohy č. 9 vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody v znení a krajiny neskorších predpisov, ktorá nadobudla účinnosť 1.2.2003 a jej ostatná novelizácia 1.1.2015 Ak by pri love iných druhov rýb došlo k náhodnému uloveniu niektorého z uvádzaných druhov. rýb, loviacije povinný v zmysle 514 ods. 19 vyhlášky ulovenú rybu s náležitou opatrnostou v čo najkratšom čase pustit' späť do vody.

4) § 10 ods. 1 písm. d) vyhlášky — čas ochrany v rozpore s iným právnym predpisom
V zmysle § 10 ods. 1 písm. d) vyhlášky je stanovený čas individuálnej ochrany pre hlavátku podunajskú od 1. januára do 31. októbra a na hraničných vodách od 1. januára do 31. augusta.
V zmysle vyhlášky č. 24/2003 Z.z. podľa prílohy č. 9 bod 5 je v období od 1. januára do 31. augusta bežného kalendárneho roka je zakázané chytat' alebo usmrcovat' hlavátku podunajskú na hraničných úsekoch riek Poprad a Dunajec a v období od 1. januára do 31. októbra na ostatných tokoch.
Otázka: Môže loviaca osoba lovit' hlavátku podunajskú na hraničných vodácli, okrem rieky Poprad a Dunajec, od I. septembra do 30. októbra v zmysle vyhlášky, aj ked3 je to v rozpore s vyhláškou č. 24/2003 Z.z.?
Odpoyeď:
V prípade, že citYcle pri tvorbe právnych predpisov k situácii na ktorú poukazujete, uplatňujú sa kolízne pravidlá v zmysle zásady „Lex posterior derogat legi priori", čo znamená že neskorší, resp. neskôr účinný právny predpis má prednost' pred skorším (starším) právnym predpisom.
Z uvedeného vyplýva, že v súvislosti s časom individuálnej ochrany rýb, počas ktorého je ryby zakázané chytat' (lovit) alebo usmrcovat' (privlastňovat' si ich), v danom prípade ide o individuálnu ochranu hlavátky podunajskej, je loviaca osoba povinná riadit' sa ustanovením § 10 ods. 1 písm. d) vyhlášky, ktorá nadobudla účinnost' 1.1.2019, a nie bodom 5. prílohy č. 9 vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody v znení a krajiny neskorších predpisov, ktorá nadobudla účinnosť 1.2.2003 a jej ostatná novelizácia 1.1.2015.
Z vyššie uvedeného taktiež vyplýva, že loviaca osoba môže podla § 10 ods. 1 písm. d) vyhlášky od 1. septembra do 30. októbra lovit' hlavátku podunajskú aj na iných hraničných vodách akými sú rieky Poprad a Dunajec.
Zároveň je potrebné uviest: že vyhláška MŽP SR č. 211/2005 Z. z., ktorou sa ustanovuje zoznam vodohospodársky významných vodných tokov a vodárenských vodných tokov v tabul'ke prílohy č. 1 okrem iných uvádza aj parameter — úsek [km] v ktorom je ten ktorý vodohospodársky významný vodný tok „hraničný". K takýmto tokom, pri ktorých pripadá do úvahy výskyt hlavátky podunajskej patria Dunaj, Poprad, Dunajec, pričom v prípade vodného toku Morava je jej výskyt diskutabilný. Užívateľom všetkých uvedených vodných tokov — rybárskych revírov je Slovenský rybársky zväz — Rada Žilina, pričom vo všetkých prípadoch, okrem Dunaja, poveril ich „obhospodarovaním" svoje organizačné zložky (ZO SRZ). K pravidelnému vysadzovaniu hlavátkou podunajskou v zmysle ministerstvom schváleného zarybňovacieho plánu dochádza len v prípade riek Dunaj, Poprad a Dunajec. Jednou z nevyhnutných podmienok pre možný lov hlavátky podunajskej je povolenie na lov hlavátky (§ 19 písm. e) zákona). V tejto súvislosti poznamenávame, že SRZ — Rada Žilina z troch uvedených hraničných riek do ktorých sa hlavátka reálne vysadzuje, vydáva v obmedzenom množstve povolenia na lov hlavátky vzťahujúce sa len na hraničné toky Poprad a Dunajec a na ktoré sa taktiež vzt'ahuje výnimka udelená ministerstvom, ciel'om ktorej je zjednotenie zásad výkonu rybárskeho práva upravených osobitným právnym predpisom toho ktorého dotknutého štátu. Napriek tomu, že ustanovenie § 10 ods. 1 písm. d) vyhlášky zakladá možnosť oprávneným osobám lovit' v čase od I. septembra do 30. októbra hlavátku podunajskú aj na iných hraničných vodách akými sú Poprad a Dunajec, v praxi sa takáto možnosť zatiaľ neuplatňuje,

t. j. SRZ — Rada Žilina povolenia na lov hlavátky na rieku Dunaj v minulosti nevydával a v blízkej budúcnosti vydávat' neplánuje.
5)   § 10 ods. 1 písm. f) bod 8 vyhlášky — čas ochrany v rozpore s iným právnym predpisom V zmysle § 10 ods. 1 písm. f) bod 8 vyhlášky je stanovený čas individuálnej ochrany pre mrenu severnú od 15. marca do 31. mája.
V zmysle vyhlášky č. 24/2003 Z.z. podl'a prílohy č. 9 bod 2 je v období od 15. marca do 15. júna bežného kalendámeho roka je zakázané chytat' alebo usmrcovat' mrenu severnú.
Otázka č. I: Môže loviaca osoba lovit' mrenu severnú od I. júna do 14. júna v zmysle vyhlášky, aj ked' je to v rozpore s vyhláškou č. 24/2003 Z.z.?
Otázka č. 2: Móže byt' loviaca osoba po privlastnení mreny severnej v čase od 1. júna do 14. júna sankcionovaná podl'a zákona o ochrane prírody a krajiny?
Odpoved':
V prípade, že dôide pri tvorbe právnych predpisov k situácii na ktorú poukazujete, uplatňujú sa kolízne pravidlá v zmysle zásady „Lex posterior derogat legi priori", čo znamená že neskorší, resp. neskôr účinný právny predpis má prednost' pred skorším (starším) právnym predpisom.
Z uvedeného vyplýva, že v súvislosti s časom individuálnej ochrany rýb, počas ktorého je ryby zakázané chytať (loviť) alebo usmrcovat' (privlastňovat' si ich), v danom prípade ide o individuálnu ochranu mreny severnej, je loviaca osoba povinná riadit' sa ustanovením § 10 ods. 1 písm. f) vyhlášky, ktorá nadobudla účinnost' 1.1.2019, a nie bodom 2. prílohy č. 9 vyhlášky MŽP SR č 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č 543/2002 Z. z. o ochrane prírody v znení a krajiny neskorších predpisov, ktorá nadobudla účinnosť 1.2.2003 a jej ostatná novelizácia 1.1.2015.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že pokiaľ bude loviaca osoba v zmysle § 10 ods. 1 písm. d) vyhlášky od 1. júna do 14. októbra lovit' mrenu severnú, nemožno takýto lov považovat' za lov v rozpore s vyhláškou č. 24/2003 Z. z. Ak si osoba oprávnená na lov rýb privlastní v čase od 1. júna do 14. októbra mrenu severnú, nemóže byt' za takýto skutok sankcionovaná podľa zákona o ochrane prírody a krajiny.
6)   § 10 ods. 1 písm. f) bod 8 a 37 vyhlášky — čas ochrany v rozpore s iným právnym predpisom
V zmysle § 10 ods. 1 písm. i) bod 27 vyhlášky je stanovený čas individuálnej ochrany pre mrenu severnú a sih marénu od 1. januára do 31. decembra, celoročne.
V zmysle vyhlášky č. 24/2003 Z.z. podl'a prílohy č. 9 bod 2 je v období od 15. marca do 15. júna bežného kalendárneho roka je zakázané chytať alebo usmrcovať mrenu šIvrnitú a podl'a prílohy č. 9 bod 3 je v období od 1. septembra do 31. decembra bežného kalendárneho roka je zakázané chytat' alebo usmrcovat' sih marénu.
Otázka č. 1: Móže loviaca osoba lovit' mrenu škvrnitú, okrem času od 15. marca do 15. júna, v zmysle vyhlášky č. 24/2003 Z.z.?

Otázka č. 2: Móže byt' loviaca osoba po privlastnení mreny severnej, okrem času od 15. marca do 15. júna, sankcionovaná podťa zákona o rybárstve?
Otázka č. 3: Môže loviaca osoba lovit' druh ryby sih maréna, okrem času 1. septembra do 31. decembra, v zmysle vylilášky č. 24/2003 Zz.?
Odpo!)e«..
V prípade, že dôjde pri tvorbe právnych predpisov k situácii na ktorú poukazujete, uplatňujú sa kolízne pravidlá v zmysle zásady „ Lex posterior derogat legi priori", čo znamená že neskorší, resp. neskór účinný právny predpis má prednost' pred skorším (starším) právnym predpisom.
Z uvedeného vyplýva, že v súvislosti s časom individuálnej ochrany rýb, počas ktorého je ryby zakázané chytat' (lovit) alebo usmrcovat' (privlastňovat' si ich), v danom prípade ide o individuálnu ochranu mreny škvrnitej (pozn.: na dvoch miestach nesprávne uvádzate m. severnú, pričom v tejto súvislosti nesprávne odkazujete na § 10 ods. 1 písm. bod 8 a 37 vyhlášky,. správne ste mali uviest' § 10 ods. 1 písm. i) bod 27 a 37 vyhlášky) a siha marény, je loviaca osoba povinná riadit' sa ustanovením § 10 ods. 1 písm. i) vyhlášky, ktorá nadobudla účinnost' 1.1.2019, a nie bodom 2. a 3. prílohy č. 9 vyhlášky M2-1) SR č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody v znení a krajiny neskorších predpisov, ktorá nadobudla účinnost' 1.2.2003 a jej ostatná novelizácia 1.1.2015.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že loviaca osoba nemôže v zmysle vyhlášky č. 24/2003 Z. z. lovit' (pozn.: náhodné ulovenie nemožno vylúčit: cielené lovenie t'ažko dokázat) a privlastňovat' si mrenu škvrnitú (okrem času od 15. marca do 15. júna) a siha marénu (okrem času od I. septembra do 31. decembra). Naopak, povinnáje riadit' sa ustanovením § 10 ods. 1 písm. i) bod 27 a 37 vyhlášky, podľa ktorého je čas individuálnej ochrany pre tieto druhy rýb ustanovený od I. januára do 31. decembra (celoročne). V prípade náhodného úlovku uvedených druhov rýb je potrebné postupovat' v súlade s §14 ods. 19 vyhlášky t. j. ulovenú rybu s náležitou opatrnost'ou v čo najkratšom čase pustiť spčit' do vody.
7) § 10 ods. 1 pism. e) vyhlášky — možnost' privlastnenia si kapra rybničného na ostatných vodných plochách
V zmysle § 14 písm. a) zákona o rybárstve je zakázané loviť jednotlivé druhy rýb v čase ich individuálnej druhovej ochrany, ktorá je upravená v § 10 vyhlášky, čiže sa nesmú privlastň'ovať, ak neplatí výnimka.
Ustanovenie § 13 zákona o rybárstve upravuje všeobecnú ochranu rýb, a teda všeobecný zákaz lovu rýb, bez ohľadu na to, či ide o ryby s individuálnou ochranou alebo nie.
Podľa odseku 5 tohto ustanovenia tento všeobecný zákaz na kaprových vodách neplatí. To znamená, že lov je povolený celoročne, ale stále s prihliadnutím na individuálnu ochranu rýb, čiže tie ktoré sú chránené, si nie je možné privlastniť a nie je možné ich ani loviť.
V zmysle § 10 ods. 1 písm. e) vyhlášky je kapor rybničný chránený od 15. marca do 31. mája, čiže nie je možný jeho lov a privlastňovanie.
Podľa d'alšej časti daného ustanovenia, ochrana neplatí počas rybárskych pretekov a na ostatných vodných plochách.
Textácia ustanovenia je " čas individuálnej ochrany neplatí od 1. mája do 31. mája, ked' je jeho lov a privlastnenie povolené v čase rybárskych pretekov, čas individuálnej ochrany sa nevzt'ahuje na ostatné vodné plochy, v ktorých je lov kapra rybničného povolený od 1. januára do 31. decembra podľa § 13 ods. 5 písm. b) zákona".

Podľa nášho názoru, privlastnenie kapra rybničného na ostatných vodných plochách nie je možné, keďže pri rybárskych pretekov sa uvádza "je jeho lov a privlastnenie povolené".
Otázka: Je možné si celoročne privlastňovat' kapra rybničného na ostatných vodných plochách, aj ked' to z § 10 ods. 1 písm. e) vyhlášky priamo nevyplýva?
Odpoveď :
Nesúhlasíme s tvrdením, že z § 10 ods. 1 písm. e) vyhlášky priamo nevyplýva, že „je možné si celoročne privlastňovat' kapra rybničného na ostatných vodných plochách". Náš nesúhlasný postoj opierame o citované ustanovenie v ktorom je okrem iného uvedené, že „čas individuálnej ochrany sa nevzt'ahuje na ostatné vodné plochy, v ktorých je lov kapra rybničného povolený od I. januára do 31. decembra podl'a § 13 ods. 5 písm. b) zákona".
Ustanovenia - § 14 písm. a) zákona, § 13 zákona a § 10 ods. 1 písm. b) vyhlášky nezakladajú žiadnu právnu prekážku, ktorá by v akomkol'vek ohl'ade znemožňovala v praxi pri aplikácii ustanovenia § 10 ods. 1 písm. e) vyhlášky v spojení s § 13 ods. 5 písm. zákona, t. j. pri uplatň" ovaní si výkonu rybárskeho práva na ostatných vodných plochäch celoročne lovit' a privlastňovat' si kapra rybničného.
Význam takto formulovaných zmienených ustanovení zákona a vyhlášky na vypracovaní ktorých sa priamo podiel'ali aj zástupcovia SRZ spočíva v tom, že umožňujú celoročný lov a privlastňovanie si kapra rybničného na ostatných vodných plochách, na ktorých vo väčšine prípadov k jeho prirodzenej reprodukcii nedochádza a do ktorých je kapor každoročne v značných množstvách vysadzovaný. Naopak, na vodných tokoch a „ostatných vodných útvaroch" nespadajúcich do kategórie ostatné vodné plochy kde k prirodzenej reprodukcii kapra nezriedka dochádza, sa na kapra vzt'ahuje individuálna ochrana podl'a § 10 ods. 1 písm. e) vyhlášky v čase od 15. marca do 31. mája, ktorá neplatí v čase od 1. mája do 31. mája, kedy je jeho lov a privlastňovanie povolené v čase rybárskych pretekov.
8) § 12 ods. 1 písm. a), b), ab) a ac) vyhlášky — najmenšia lovná miera rýb posudzovaných ako invázne nepôvodné druhy rýb
V zmysle § 12 ods. 1 písm. a), b), ab) a ac) vyhlášky má amur a tolstolobik stanovenú najmenšiu lovnú mieru.
V zmysle § 6 ods. 4 zákona o rybárstve užívateľ je povinný zabezpečit', aby v súvislosti s vysadením rýb do rybárskych revírov nedošlo k úniku inváznych nepôvodných druhov rýb do vodného prostredia.
Invázne nepôvodné druhy rýb sú taxatívne vymenované v § 10 ods. 3 vyhlášky, pričom podl'a § 10 ods. 4 vyhlášky druhy rýb s dokázatel'né negatívnym dopadom na prirodzené ekosystémy sa posudzujú ako invázne nepôvodné druhy rýb, t.j. amur biely, amur čierny, ostračka vel'koústy, tolstolobik biely a tolstolobik pestrý.
Otázka: Ak je pre druhy rýb, ktoré sú posudzované ako invázne nepôvodné druhy rýb, amur biely, amur čierny, ostračka veľkoústy, tolstolobik biely a tolstolobik pestrý, stanovená najmenšia lovná miera, je možné icli vysadzovat' do rybárskych revírov a privlastňovat' si ich na rybárskych revíroch s režimom chyt' a pust'?
Odpoveď:
V nadväznosti na právnu analýzu významu ustanovení § 6 ods. 4 zákona, § 10 ods. 3 vyhlášky a § 10 ods. 4 vyhlášky, ktorá predchádza Vašej otázke uvádzame nasledovné:
Z obsahu ustanovenia § 6 ods. 4 zákona je zrejmé, že vysadenie Vami uvádzaných nepôvodných druhov rýb do rybárskych revírov možné je, ale len za podmienok ustanovených v osobitnom predpise (§ 7, § 7a ods. 1 a § 14 ods. 1 písm. g) zákona č. 543/2002 Z. z.).

Pri „robotickom" vysvetrovaní si ustanovení § 6 ods. 4 zákona, § 10 ods. 3 vyhlášky a § 10 ods. 4 vyhlášky by sa mohlo zdat: že Vami uvádzané nepóvodné druhy rýb ulovené v rybárskych revíroch s režimom chyt' a pust' si je možné privlastnit'. Pokial' však budeme nahliadat' na ich „ducha" resp. význam, je potrebné brat' do úvahy, prečo dotknuté druhy rýb neboli zaradené do skupiny „inváznych nepôvodných druhov rýb" uvedených v § 10 ods. 3 vyhlášky a § 13 ods. 2 vyhlášky, ale s prívlastkom „druhy rýb s dokázatel'ne negatívnym dopadom na prirodzené ekosystémy" boli zámerne samostatne zapracované do § 10 ods. 4 vyhlášky a § 13 ods. 3 vyhlášky, pričom osobitne sa na tieto druhy vztahuje aj právna úprava týkajúca sa množstva úlovkov a ich evidencie (§ 14 ods. 11 vyhlášky). Túto významnú skutočnost' preto nemožno odignorovat' a brať len do úvahy, že uvedené druhy rýb sú podl'a § 6 ods. 4 zákona a § 10 ods. 4 vyhlášky zároveň posudzované ako invázne nepóvodné druhy rýb, aby bolo možné tvrdit', že podl'a § 9 ods. 3 písm. a) zákona v spojení s dotknutými citovanými ustanoveniami zákona a vyhláškyje v rybárskych revíroch s režimom „chyť a pusť" možné po ulovení uvedené druhy rýb si privlastnit'.
Na základe uvedeného lov a privlastňovanie si dotknutých druhov rýb v rybárskych revíroch s režimom „chyt' a pust"` pripadá do úvahy len vtedy, pokial' ide o prirodzený ekosystém. V každom prípade je pri posudzovaní, či ide alebo nejde o „prirodzený ekosystém" nevyhnutné postupovat' striktne v zmysle § 10 ods. 5 vyhlášky. Režim užívania rybárskeho revíru je v takomto prípade druhoradý. S doterajšej korešpondencie ktorou ministerstvo disponuje sa domnievame, že Vaša otázka smeruje aj k rybárskemu revíru č. 4-4030-1-4 VN Zemplínska Šírava. Vzhl'adom na to, že podl'a § 10 ods. 5 vyhlášky sa vodné nádrže za prirodzené ekosystémy nepovažujú, v tomto revíri si jednotlivé druhy rýb uvedené v § 10 ods. 4 vyhlášky a § 13 ods. 3 vyhlášky nemožno privlastňovat'.
Zdôrazňujeme, že aj ked'je podl'a § 10 ods. 4 vyhlášky možné tieto druhy rýb lovit' od 1. januára do 31. decembra, treba pri ich lovení a privlastňovaní dbat' na dodržiavanie „všeobecnej ochrany rýb", konkrétne § 13 ods. 3 zákona a § 13 ods. 5 písm. a) zákona.
9) § 14 ods. 10 vyhlášky — nezapisovanie dížky a množstva privlastnených rýb
V zmysle § 14 ods. 10 vyhlášky privlastnené druhy rýb, ktoré podľa § 12 ods. 3 nemajú stanovenú lovnú mieru, zapisuje loviaci do samostatného riadka záznamu tak, že v príslušnom riadku záznamu pri druhu ryby uvedie „ostatné" a zároveň uvedie ich celkovú hmotnost'.
V zmysle § 14 ods. 8 vyhlášky loviaci čitateľne, bez možnosti vymazania zapisuje privlastnené ryby do záznamu, v ktorom uvedie druh ryby, jej dĺžku a hmotnosť.
Z predmetných ustanovení vyplýva, že prvá veta odseku 8 určuje, čo všetko je loviaci povinný zapisovat', pričom ostatné odseky ustanovujú čas kedy má dôjst' k zapísaniu.
Otázka: Ak si loviaci privlastm" ryby, ktoré nemajú lovnú mieru a neuvedie dĺžku a množstvo, nekoná v rozpore s § 14 ods. 10 vyhlášky a praohou č. 18 podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, v ktorej je uvedené aj množstvo?
Od
Pri zodpovedaní Vašej otázky nemožno opomenút' ustanovenie § 14 ods. 9 vyhlášky a to aj napriek tomu, že o komentár k nemu ministerstvo nežiadate.
V záujme zrozumitel'ného vysvetlenia uvádzame čo z jednotlivých ustanovení pri ich komplexnom vnímaní vyplýva:

§ 14 ods. 8 vyhlášky — Loviaci každú ulovenú rybu uvedenú v § 14 ods. 2 písm. a) vyhlášky zapisuje do záznamu okamžite po jej privlastnení (pozn.: z čoho automaticky vyplýva že je potrebné zapisovat' si ju do samostatného riadku, čo taktiež potvrdzuje vzor — spôsob zapisovania údajov do záznamu podl'a prílohy č. 18 vyhlášky) a uvedie jej druh, dÉku a hmotnost:
§ 14 ods. 9 vyhlášky — Loviaci každú ulovenú a zároveň privlastnenú rybu, ktorá nie je uvedená v § 14 ods. 2 písm. a) vyhlášky a zároveň ktorá má podl'a § 12 ods. 1 vyhlášky ustanovenú mieru, zapisuje do záznamu do samostatného riadku pri prerušení a skončení lovu a uvedie jej druh, dlžku a hmotnost:
§ 14 ods. 10 vyhlášky — Loviaci ulovenú rybu, resp. ulovené a zároveň privlastnené ryby, ktoré nie sú uvedené v § 14 ods. 2 písm. a) vyhlášky a zároveň ktoré nemajú podl'a § 12 ods. 1 vyhlášky ustanovenú mieru, zapisuje do záznamu do samostatného riadku pri prerušení a skončení lovu tak, že do samostatného riadku v zázname pri druhu ryby uvedie „ ostatné" a zároveň uvedie ich celkovú hmotnost'.
Z uvedenéhoje nesporné, že ak si loviaci privlastní ryby, ktoré nemajú ustanovenú lovnú mieru a v zázname neuvedie ich dĺžku a množstvo, nekoná v rozpore s § 14 ods. 10 vyhlášky, pretože „povinnosť" zapisovat' tieto veličiny do záznamu citované ustanovenie loviacemu nezakladá (pozn.: ukladá zapisať si „ ostatné" a ich celkovú hmotnost). Pokiaľ si loviaci v rámci tejto kategórie rýb nezapíše do príslušnej časti záznamu aj ich počet, napriek tomu že takýto parameter sa vo vzore — spôsob zapisovania údajov do záznamu podl'a prílohy č. 18 vyhlášky nachádza, nemožno to považovať za porušenie vyhlášky, pretože ustanovenie § 14 ods. 10 vyhlášky takúto „povinnosť" loviacemu neukladá. V danom prípade ostáva na úvahe a rozhodnutí loviaceho, či do záznamu pri kategórii rýb „ ostatné" okrem ich celkovej hmotnosti uvedie aj ich počet.
10) § 14 ods. 20 vyhlášky — zapisovanie hmotnosti pomocou váhy alebo prepočítavacej tabul'ky
V zmysle § 14 ods. 20 vyhlášky na stanovenie hmotnosti rýb možno použiť váhu alebo prepočítavaciu tabuľku, ktorá je súčasťou záznamu. Vzor prepočítavacej tabuľky je uvedený v prílohe č. 19.
Z ustanovenia nevyplýva, ktorá forma na stanovenie hmotnosti má prednosť, čiže loviaca osoba je oprávnená použiť bud' váhu alebo prepočítavaciu tabuľku, ktorá má len odporúčací charakter a je zmätočná.
Otázka č.1: Ak hmotnost' stanovená váhouje nižšia ako určuje prepočítavacia tabuťka, ktorá má podľa prílohy č 19 len odporúčací charakter, ktorou hmotnost'ou sa má riadit' loviaca osoba, ak privlastnený druh ryby má podľa prepočítavacej tabuľky viac ako 5 kg?
Otázka č. 2: Ktorou formou určovania hmotnosti sa má pri výkone kontroly riadit' člen rybárskej stráže?
Otázka č. 3: Ak má počas lovu loviaca osoba pri sebe váhu potrebnú na zistenie hmotnosti rýb, je oprávnená použlť prepočítavaciu tabul'ku, ak je to v prospech loviacej osoby?
Odpoveď:
V ustanovení § 14 ods. 20 vyhlášky je okrem iného uvedené: „ Na stanovenie hmotnosti rýb možno použiť váhu alebo prepočítaciu tabuľku". Pri rigoróznom vysvetľovaní tejto vety by

malo platit', že loviaci pre zváženie svojho úlovku by mal najskôr použit' váhu a len v prípade že ňou nedisponuje, móže použit' prepočítavaciu tabul'ku. Z hl'adiska dotknutej prävnej úpravy ale aj z hľadiska praktického je takéto vysvetlenie nezmyselné.
Prepočítavacia tabuľka nemá ako uvádzate „odporúčací charakter", nakol'ko takáto skutočnost' nie je uvedená ani v ustanovení § 14 ods. 20 vyhlášky ani v prilohe č. 19 vyhlášky. V prílohe č. 19 sa okrem iného uvádza, že „údaje v tabul'ke sú orientačné a slúžia na vyplňovanie hmotnosti v prehl'ade o úlovkoch". V praxi to môže znamenat: že údaje o hmotnosti ryby získané pomocou váhy alebo pomocou prepočítavacej tabuľky sa prirodzene nemusia zhodovat'.
Na záver uvádzame, že z vety „Na stanovenie hmotnosti rýb možno použit' váhu alebo prepočítaciu tabuľku" jednoznačne vyplýva, že loviaci môže na odváženie úlovku použit' bud' váhu, alebo prepočítavaciu tabul'ku a preto by kontrolné orgány nemali mat' dóvod údaj o hmotnosti rýb získaný jedným z dvoch uvedených spósobov spochybň ovat' a neakceptovat: naopak údaj získaný jedným z uvedených spôsobov a uvedený loviacim v zázname o úlovkoch je potrebné považovaľ za rovnocenný.
11) § 15 ods. 2 vyhlášky — množstvo ulovených rýb v rybárskej siet'ke
V zmysle § 15 ods. 2 vyhlášky počas rybárskeho preteku môže pretekár prechovávat' v rybárskej sieťke ulovené ryby len v rámci povoleného množstva podľa § 14 odseku 2.
V zmysle § 20 ods. 2 zákona o rybárstve na podmienky lovu počas rybárskych pretekov alebo športových rybárskych pretekov sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona okrem ustanovení § 12 a § 14 písm. b) až d).
V zmysle 14 písm. c) je zakázané privlastnit' si ulovené ryby nedosahujúce najmenšiu lovnú mieru a presahujúce najväčšiu lovnú mieru a nad určený počet alebo hmotnosť.
Podľa zákona o rybárstve si môže pretekár privlastniť aj ryby nad ustanovený počet, pričom znenie vyhlášky mu zakazuje prechovávat' v rybárskej siet'ke viac ako je povolené množstvo.
Otizka: Je pretekár oprávnený si privlastnit' viac rýb ako je povolené množstvo v súlade s § 20 ods. 2 zákona o rybárstve, ktorý má vyššiu právnu silu ako jeho vykonávací predpis, ktorý to zakazuje?
Odpoveď:
Nemožno nič iné len skonštatovať, že podľa § 20 ods. 2 zákona sa na podmienky lovu počas rybárskych pretekov alebo športových rybárskych pretekov vzt'ahujú ustanovenia zákona okrem ustanovení § 12 a § 14 písm. b) až d), pričom podl'a § 14 písm. c) sa zakazuje privlastnit' si ulovené ryby nedosahujúce najmenšiu lovnú mieru a presahujúce najväčšiu lovnú mieru a nad určený počet a hmotnost'.
Na druhej strane podl'a § 15 ods. 2 vyhlášky môže pretekár počas rybárskeho preteku prechovávat' v rybárskej siet'ke ulovené ryby len v rámci povoleného množstva podľa § 14 odseku 2.

Napriek uvedeným ustanoveniam si však možno v praxi len t'ažko predstavit, že pretekár rybárskeho preteku (pozn... športového rybárskeho preteku sa tento „problém" netýka) bude mat' výhrady voči užívateľovi, ktorý v rámci písomnej formy určujúcej podmienky pretekov podl'a § 15 ods. 1 vyhlášky, ktoré sú pre pretekára záväzné, tieto voči zákonu sprísni.
Túto úvahu opierame okrem iného aj o skutočnost', že prípadné prechovávanie väčšieho počtu rýb nad rámec ustanovenia § 14 ods. 2 vyhlášky by pretekárovi neprinieslo žiadne výhody, pretože by si aj tak nemohol všetky prechovávané ryby zároveň aj privlastnit' Na tomto mieste zdôrazňujeme, že je rozdiel medzi privlastnením si rýb pri štandardnom love rýb (§ 14 písm. c) zákona), kedy loviaci dokonca ani nemusí prechovávat' ryby v živom stave, a prechovávanírn rýb počas rybárskych alebo športových rybárskych pretekov (§ 15 ods. 2 až 6 vyhlášky). V prvom prípade, kedy prechovávané ryby už nie je možné pustit' späť do vody pri ktorých sa počíta s ich konzumáciou, v druhom prípade sa ryby prechovávané napríklad v rybárskej siet'ke (tzv. „komíne") po skončení športového rybárskeho preteku púšt'ajú späť do vody,. pri rybárskom preteku je možné ryby prechovávat' len v takom počte, ktorý podl'a vyhlášky povoľuje ich privlastnenie.
Dodávame, že aj v doterajšej praxi pri usporadúvaní rybárskych pretekov tohoto typu (tzv. „ guľášové" rybárske preteky) rozhodcovia preteku odmerali a zapisovali loviacemu ryby do štartovej listiny, ktoré loviaci nadväzne pustil spät' do vody. Pretekár tak mohol v úlovkovej siet'ke prechovávat' len dovolené množstvo rýb — obvykle kaprov, t. j. rýb ktoré sa rozhodol privlastnit' si.
Nesporne platí, že zákon je voči vyhláške predpisom vyššej právnej sily čo však neznamená, že napríklad v tomto konkrétnom prípade, ked' užívateľ v rámci ochrany rýb v podmienkach rybárskeho preteku v súlade s § 15 ods. 2 vyhlášky neumožní pretekárom prechovávat' včičší počet rýb ako upravuje ustanovenie § 14 ods. 2 vyhlášky. Platí to o to skór, ako sme vyššie uviedli, že je zásadný rozdiel medzi privlastňovaním si rýb podľa § 14 písm. c) zákona, na ktoré odkazuje ustanovenie § 20 ods. 2 zákona upravujúce rybársky pretek a športový rybársky pretek a prechovávaním rýb počas rybárskych alebo športových rybárskych pretekov (§ 15 ods. 2 až 6 vyhlášky). Pokial' by sa užívateľ v súlade s § 20 ods. 2 zákona predsa len rozhodol, že pretekári môžu počas rybárskeho preteku prechovávat' aj väčšie množstvo rýb ako to umožňuje ustanovenie § 14 ods. 2 vyhlášky, uplatnil by si tak princíp vyššej právnej sily. Podmienky preteku v zmysle vyššie uvedeného vypracované užívateľom, by tak boli v zmysle ustanovenŕa § 15 ods. 1 vyhlášky pre účastníkov rybárskeho preteku záväzné. Nad'alej by však aj v tomto prípade platilo, že všetky prechovávané ryby nad povolený počet, ktorý si je v zmysle vyhlášky možné privlastnit', musia byt' po ukončení rybárskeho preteku pustené spät' do vody.
12) § 15 ods. 4 vyhlášky — prechovávanie rýb v čase ich individuálnej ochrany
V zmysle § 15 ods. 4 vyhlášky pretekár môže prechovávat' v rybárskej siet'ke aj druhy rýb, ktoré sú počas športového rybárskeho preteku v čase individuálnej ochrany a nedosahujú lovnú mieru podľa § 12.
V zmysle § 20 ods. 2 zákona o rybárstve na podmienky lovu počas rybárskych pretekov alebo športových rybárskych pretekov sa vzt'ahujú ustanovenia tohto zákona okrem ustanovení § 12 a § 14 pism. b) až d).
V zmysle § 14 písm. a) zákona o rybárstve je zakázané lovit' jednotlivé druhy rýb v čase ich individuálnej druhovej ochrany.

Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že počas rybárskych pretekov plati výnimka z § 14 písm. b) a d) zákona o rybárstve, ale nie výnimka z písm. a), podľa ktorého je zakázané lovit' ryby v čase ich individuálnej ochrany.
Otázka: Môže pretekár lovit' ryby v čase ich individuálnej ochrany v zmysle § 15 ods. 4 vyhlášky, ak mu to nedovol'uje § 20 ods. 2 zákona o rybárstve, ktorý má vyššiu právnu silu ako jeho vykonávací predpis?
Ožázka č.1: Môže pretekár prechovávat' v rybárskej siet'ke ryby v čase ich individuálnej ochrany aj napriek tomu, že podl'a § 15 ods. 18 vyhlášky je osoba povinná ich s náležitou opatrnost'ou v čo najkratšom čase pustí späť do vody?
Odpoved*:
Napriek tomu, že zámer tvorcov zákona a vyhlášky bol iný, t. j. aby účastník športového rybárskeho preteku mohol podl'a § 15 ods. 4 vyhlášky prechovávat' aj ryby, ktoré sú počas športového rybárskeho preteku v čase individuálnej ochrany, § 20 ods. 2 zákona v spojení s § 14 ods. a) zákona do istej miery vylučujú. Zámerne uvádzame do istej miery, pretože pri použití určitého rybárskeho náčinia a rybolovnej techniky sa prirodzene bežne stáva, že dójde hoci aj k opakovanému neúmyselnému uloveniu ryby, ktorá má v tom čase individuálnu ochranu. Podstatné je, že touto „právnou nedokonalosťou" automaticky nemusí dôjst' k narušeniu filozofie a princípov športového rybárskeho preteku, ak takáto ryba nebude pojej neúmyselnom ulovení následne prechovávaná, ale pojej okamžitom zdokumentovaní bude ihned'vrátená spät' do vody.
13) § 18 ods. 5 vyhlášky — muškárenie pri love hlavátky
V zmysle § 18 ods. 5 vyhlášky lov rýb muškárskou udicou v lipňových vodách s použitím strímra nad 10 cm ako nástrahy sa považuje za lov rýb muškárením pri love hlavátky.
V zmysle § 17 písm. d) zákona o rybárstve je na lipňových vodách zakázané používať pri love muškárením iné ako umelé muškárske nástrahy s veľkosťou viac ako 10 cm.
V zmysle § 19 písm. b) zákona o rybárstve pri love hlavátky sa zakazuje loviť hlavátku inak než prívlačou alebo muškárenim na umelé nástrahy menšie ako 15 cm.
Z vyššie uvedených ustanovení zákona o rybárstve vyplýva, že na lipňových vodách nemožno použiť nástrahu väčšiu ako 10 cm, pričom vyhláška to v ustanovení § 18 ods. 5 povoľuje.
Otázka: Môže loviaca osoba použiť v zmysle § 18 ods. 5 vyhlášky pri love hlavátky nástrahu o veľkosti 12 cm?
Otázka č. 2: Móže loviaca osoba použit' pri love hlavátky nástrahu o veľkosti 16 cm, aj ked' je to 17 pism. d) zákona o rybárstve nepovoľuje?
Odpoveď:
Loviaci pri love hlavátky muškárskou udicou v lipňových vodách použit' ako nástrahu strímer o veľkosti 12 cm — nemôže. Ustanovenie § 18 ods. 5 vyhlášky vo svojej časti „

s použitím strímra nad 10 cm ako nástrahy sa považuje za lov muškárením pri love hlavátky" k úvahe o možnosti použitia nástrahy o veľkosti napr. 12 cm skutočne môle zvádzat' Potrebné je však brat' do úvahy, že ustanovenie má za cieľ zdôraznit', že použitie umelej nästrahy maximálne do 10 cm sa vzt'ahuje výlučne na držiteľov povolení na lipňové vody, aby sa tak u nich eliminovali úlovky hlavátky. Ustanovenie § 19 písm. b) zákona vo vzt'ahu k držiteľom povolení na lov hlavátky „ len" spresňuje, že lovit' hlavátku inak než prívlačou alebo muškárením na umelé nástrahy menšie ako 15 cm sa zakazuje. Ustanovenie § 17 písm. d) zákona zase vo vzt'ahu k držiteľom povolení na lipňové vody takpovediac potvrdzuje význam ustanovenia § 18 ods. 5 vyhlášky, t. j. že takýto „muškári" nemôžu pri love muškárením používať umelé nástrahy väčšie ako 10 cm.
Ako sme vyššie uviedli, ustanovenie § 17 písm. d) zákona sa vztahuje k držiteľom povolení na lipňové vody, podl'a ktorého „ muškári" nemôžu pri love muškárením v lipňových vodách používat' umelé nástrahy väčšie ako 10 cm. Naopak z ustanovenia § 19 písm. b) zákona, ktoré sa na rozdiel od ustanovenia § 17 písm. d) zákona vzt'ahuje na držiteľov povolenia na lov hlavátky jednoznačne vyplýva, že pri love hlavátky sa zakazuje lovit' inak než prívlačou alebo muškárením na umelé nástrahy menšie ako 15 cm, t. z. že pri love hlavátky môžu použiť nástrahu napríklad o veľkosti 15 cm a viac. Ustanovením je sledovaná aj istá ochrana iných lososovitých druhov rýb, ktoré spravidla v rybárskych revíroch s výskytom hlavátky žijú.
14) § 18 ods. 9 vyhlášky — zákaz lovu rýb určený organizačnou zložkou
V zmysle § 18 ods. 9 vyhlášky pri zarybňovaní rybárskych revírov môže užívater alebo jeho organizačná zložka určiť všeobecný zákaz lovu.
V prípade ostatných ustanovení vyhlášky sa pri práva a povinnostiach používa len pojem užívatel' (§ 15, § 16, § 18 ods. 6 a iné), nakol'ko len ten je oprávneným a povinným subjektom podl'a zákona o rybárstve.
Otázka: Môte organizačná ziožka určiť všeobecný zákaz lovu po zarybnení v zmysle ustanovenia § 18 ods. 9 vyhlášky, ktoré ju na to oprávňuje aj bez spinomocnenia užívateľa?
Odpoveď:
Pri vypracúvaní predmetného ustanovenia spoločne so zástupcami SRZ došlo k názorovému súladu všetkých členov pracovnej skupiny, že táto kompetencia týkajúca sa určovania všeobecného zákazu lovu alebo časového obmedzenia lovu vysadených druhov rýb dosahujúcich najmenšiu lovnú mieru musí byt' v ustanovení § 18 ods. 9 vyhlášky taxatívne založená tak pre užívateľa ako aj jeho organizačnú zložku.
Takto formulované ustanovenie v podstate len reflektuje na doterajšiu a dlhoročnú prax organizačných zložiek pri určovaní všeobecného zákazu lovu, t. j. činnosti, ktorá nebola vo vzt'ahu k organizačnej zložke užívateľa legislatívne upravená.
Na to, aby organizačná zložka mohla určiť všeobecný zákaz lovu po zarybnení dostatočne slúži ustanovenia § 18 ods. 9 vyhlášky a nie je pritom potrebné, aby takáto činnost' (úloha) bola vymenovaná v ustanovení § 2 ods. 1 vyhlášky, ktoré upravuje rozsah prenesených úloh užívateľa na jeho organizačnú zložku.
Dodávame, v ustanovení § 2 ods. 1 vyhlášky sú zámerne a so SRZ viacnásobne prerokované také úlohy, pinením ktorých užívateľ môže, ale aj nemusí svoju organizačnú zložku poverit'. V prípade kompetencie organizačnej zložky týkajúcej sa určovania všeobecného zákazu lovu po zarybnení bola táto taxatívne upravená v ustanovení § 18 ods. 9 vyhlášky preto,

že v tomto prípade z pochopiteľných dôvodov nemožno pripustit, či užívateľ takouto úlohou svoju organizačnú zložku poverí, alebo nepoverí.
15) § 19 písm. b) zákona o rybárstve — vel'kost' nástrahy pri love hlavátky
V zmysle § 19 písm. b) zákona o rybárstve sa pri love hlavátky zakazuje používať umelé nástrahy menšie ako 15 cm.
V zmysle § 17 písm. d) zákona o rybárstve je na lipňových vodách zakázané používať umelé nástrahy väčšie ako 10 cm.
Podľa nášho názoru, kým ustanovenia § 16 až 18 upravujú zakázané spôsoby lovu rýb podl'a charakteru rybárskeho revíru, tak § 19 upravuje zákazy pri love konkrétneho druhu ryby, pričom pri love hlavátky sa loví na lipňových a pstruhových rybárskych revírov.
Z dikcie ustanovení zákona o rybárstve ani nevyplýva, že zákazy na lipňových a pstruhových vodách sa nevzt'ahujú na lov hlavátky, tak ako je to napr. uvedené v § 13 ods. 4 zákona o rybárstve, podl'a ktorého zákaz lovu rýb podl'a odseku 1 a 2 neplatí od 1. novembra do 31. decembra, ked' je povolený lov hlavátky pre držiteľov povolenia na lov hlavátky alebo je to uvedené v § 19 písm. e) zákona o rybárstve.
Otázka 1: Akú nástrahu môže použiť osoba pri love hlavátky na lipňovom rybárskom revíre, ked' podľa § 17 písm. d) zákona o rybárstve môže použiť len nástrahu do veľkosti 10 cm a podľa § 19 písm. b) zákona o rybárstve môže použiť len nástrahu väčšiu ako 15 cm?
Otázka 2: Môže osoba pri love hlavátky použiť nástrahu väčšiu ako 15 cm len na pstruhovom rybárskom revíre, kde neplatí veľkostné obmedzenie nástrahy?
Otázka 3: Ak je osoba držiteľom povolenia na lov hlavátky a aj držiteľom lipňového povolenia na rybolov, ktorým ustanovením zákona o rybárstve (§ 17 alebo § 19) sa má loviaca osoba riadit', resp. ako je možné preukázať, na ktorý typ povolenia na rybolov loví?
Od Eiveď :
Pre zodpovedanie Vašich otázok môže do značnej miery poslúžit' ustanovenie § 19 zákona, ktorého význam a obsah jednoznačne potvrdzujú, že ide o zámerne konštituované ustanovenie výlučne upravujúce „zakázané spôsoby lovu hlavátky", t. z. že sa vztahuje na držiteľov povolenia na lov hlavátky. Z uvedeného sa dá l'ahko odvodit: že ustanovenie § 16 zákona — Zakázané spôsoby lovu rýb v pstruhových vodách sa vt'ahuje na držiteľov povolení na vody pstruhové, ustanovenie § 17 zákona — Zakázané spôsoby lovu rýb v lipňových vodäch sa vt'ahuje na držiteľov povolení na vody lipňové a § 18 — Zakázané spósoby lovu rýb v kaprových vodách sa vzt'ahuje na držiteľov povolení na vody kaprové.
Na základe vyššie uvedeného, t. j. v zmysle dotknutej právnej úpravy platí:
1.                   Vzhľadom na to, že ustanovenie § 19 zákona sa vzt'ahuje na držiteľov povolení na lov hlavátky, podľa písm. b) uvedeného ustanovenia držiteľ povolenia na lov hlavátky túto rybu môže na pstruhových a lipňových vodách (§ 19 písm. e) zákona) lovit' len prívlačou alebo muškárením, pričom nesmie použits umelé nástrahy menšie ako 15 cm.
2.                   Vychádzajúc z ustanovenia § 19 písm. e) zákona môže loviaci na pstruhových vodách alebo lipňových vodách lovit' prívlačou alebo muškárením, pričom podľa § 19 písm. b) zákona nielenže „môže použiť nástrahu väčšiu ako 15 cm", ale naopak takáto umelá nástraha musí mat' dĺžku minimálne 15 cm.

3. Držiteľ povolenia na lipňové vody sa pri love rýb na lipňových vodách riadi ustanovením § 17 zákona, držiteľ povolenia na lov hlavátky sa pri jej love na pstruhových vodách alebo lipňových vodách riadi ustanovením § 19 zákona. Loviaca osoba sa vie veľmi ľahko preukázať na ktorý typ povolenia loví. Pravdepodobne Vaša otázka smeruje k tomu, že v prípade povolenia na vody pstruhové, lipňové a kaprové tieto ako jediný užívateľ SRZ vydáva na jednej tlačovine, v ktorej sa vlepenými „nálepkami" (ceninami) vyznačuje, o aký typ povolenia ide. V tejto súvislosti ste pravdepodobne opomenuli skutočnost', že povolenie na lov hlavátky SRZ už dlhoročne a zo zrejmých dóvodov vydáva na samostatnom tlačive. Z uvedeného vyplýva, že ak si držiteľ povolenia na lipňové vody pred začatím lovu v zázname, ktorý je neoddelitelnou súčasťou povolenia, vyznačí dátum a číslo revíru v ktorom sa chystá lovit' ryby a to isté urobí držiteľ „ samostatného povolenia" — povolenia na lov hlavátky, je dostatočne identifikovateľné, na ktorý typ držiteľ toho ktorého povolenia loví.
16) § 19 písm. b) zákona o rybárstve — povolený spôsob lovu na lipňovom rybárskom revíre
V zmysle § 19 písm. b) zákona o rybárstve pri love hlavátky je zakázané lovit' inak než prívlačou alebo muškárením.
V zmysle § 17 písm. b) zákona o rybárske je na lipňových rybárskych revíroch zakázaná prívlač.
Tak ako sme uviedli v bode 1 našej žiadosti, kým ustanovenia § 16 až 18 upravujú zakázané spôsoby lovu rýb podl'a charakteru rybárskeho revíru, tak § 19 upravuje zákazy pri love konkrétneho druhu ryby, pričom pri love hlavátky sa loví na lipňových a pstruhových rybárskych revírov.
Z dikcie zákona o rybárstve vyplýva, že pri love hlavátky na lipňových rybárskych revíroch nie je možná prívlač, ktorá je však možná na pstruhových rybárskych revíroch.
Otázka č. 1: Môže osoba, ktorá je držiteľom povolenia na lov hlavátky lovit' na prívlač na lipňovom rybárskom revíre, na ktorom je prívlač podl'a zákona o rybárstve zakázaná.
Otázka č. 2: Ak je osoba držiteľom povoĺenia na lov hlavátky a aj držiteľom lipriového povolenia na rybolov, ktorým ustanovením zákona o rybárstve (§ 17 alebo § 19) sa má loviaca osoba riadit', resp. ako je možné preukázať, na ktorý typ povolenia na rybolov loví?
Odpoveď:
Osoba, ktorá je držiteľom povolenia na lov hlavátky móže lovit' na prívlač na lipňových vodách — „lipňovom rybárskom revíre" a oprávňuje ju k tomu, ako sme to pri komentári k § 19 písm. b) zákona podrobnejšie vysvetlili, § 19 písm. e) zákona. Zdôrazňujeme pritom, že ustanovenie § 19 zákona — Zakázané spôsoby lovu rýb pri love hlavátky sa vtahuje na držiteľov povolení na lov hlavátky. Nie je teda pravdou, že takáto prívlač je podl'a zákona zakázaná. Zároveň dávame do pozornosti ustanovenie § 13 ods. 4 zákona, podl'a ktorého je lov na pstruhových vodách a lipňových vodách s výskytom hlavátky, povolený v čase od 1. novembra

do 31. decembra len pre držiteľov povolenia na lov hlavátky. Lov prívlačou na lipňových vodách podl'a § 17 pism. b) vyhlášky síce zakázaný je, ale dodávame, že celé ustanovenie § 17 zákona Zakázané spósoby lovu rýb v lipňových vodách sa vt'ahujú na držiteľov povolení na vody lipňové a nie na držiteľov platného povolenia na lov hlavátky v čase jej lovu.
Držitel' povolenia na liph" ové vody sa pri love rýb na lipňových vodách riadi ustanovením § 17 zákona, držiteľ povolenia na lov hlavátky sa pri jej love na pstruhových vodách alebo lipňových vodách riadi ustanovením § 19 zákona. Loviaca osoba sa vie vel'mi l'ahko preukázat' na ktorý typ povolenia loví. Pravdepodobne Vaša otázka smeruje k tomu, že v pripade povolenia na vody pstruhové, lipňové a kaprové tieto SRZ, ako jediný užívateľ, vydáva na jednej tlačovine, v ktorej sa vlepenými „nálepkami" (ceninami) vyznačuje o aký typ povolenia ide. V tejto súvislosti ste pravdepodobne opomenuli skutočnost; že povolenie na lov hlavátky SRZ už dlhoročne a zo zrejmých dôvodov vydáva na samostatnom tlačive. Z uvedeného vyplýva, že ak si držiteľ povolenia na lipňové vody pred začatím lovu v zázname, ktorý je neoddelitel'nou súčast'ou povolenia, vyznačí dátum a číslo revíru v ktorom sa chystá lovit' ryby a to isté urobí držiteľ „samostatného povolenia" — povolenia na lov hlavátky, je dostatočne identifikovateľné, na ktorý typ držiteľ toho ktorého povolenia loví. Držiteľ povolenia na lipňové vody môže používať nástrahu — mušku (strímer) do vel'kosti maximálne 10 cm, naopak držiteľ povolenia na lov hlavátky musí pri jej love používať nástrahu vo veľkosti minimálne 15 cm.
17) § 6 ods. 4 zákona o rybárstve — zarybňovanie rybami, ktoré sú posudzované ako invázne nepôvodné druhy rýb
V zmysle § 6 ods. 4 zákona o rybárstve užívatel' je povinný zabezpečiť, aby v súvislosti s vysadením rýb do rybárskych revírov nedošlo k úniku inváznych nepôvodných druhov rýb do vodného prostredia. Vysadenie nepôvodnych druhov rýb do rybárskych revírov je možné len za podmienok ustanovených v osobitnom predpise. Druhy rýb s dokázateľne negatívnym dopadom na prirodzené ekosystémy sa posudzujú ako invázne nepôvodné druhy rýb.
Invázne nepôvodné druhy rýb sú taxatívne vymenované v § 10 ods. 3 vyhlášky, pričom podl'a § 10 ods. 4 vyhlášky druhy rýb s dokázaterné negatívnym dopadom na prirodzené ekosystémy sa posudzujú ako invázne nepôvodné druhy rýb, t.j. amur biely, amur čierny, ostračka vel'koústy, tolstolobik biely a tolstolobik pestrý.
V predmetnom ustanovení vyhlášky figuruje pojem „posudzované" a nie je jednoznačne uvedené ako pri § 10 ods. 3 vyhlášky, že sa jedná o invázne nepôvodné druhy rýb.
Otázka: Môže užívateľ v rámci zarybňovania účelovo vysádzat' do rybárskeho revíru napr. amura bieleho, ktorý sa posudzuje ako invázny nepôvodný druh rýb, ked' podľa § 6 ods. 4 zákona o rybárstve ma postupovat' užívateľ tak, aby nedošlo k úniku inváznych nepôvodných druhov rýb.
Odpoved.'..
Z obsahu ustanovenia § 6 ods. 4 zákona je zrejmé, že vysadenie amura bieleho považovaného za invázny nepôvodný druh do rybárskych revírov možné je, ale len za spinenia podmienok ustanovených v osobitnom predpise (§ 7, § 7a ods. 1 a § 14 ods. 1 písm. g) zákona č. 543/2002 Z. z.). Užívateľ alebo jeho organizačná zložka pri vysadzovaní rybárskych revírov touto rybou a ďalšími druhmi rýb vymenovanými v § 10 ods. 4 vyhlášky a § 13 ods. 3 vyhlášky

pritom musia dbat; aby sa nedostali do vodného prostredia — iného priľahlého rybárskeho revíru, v ktorom by mohla byt' prítomnost' takýchto rýb považovaná ako nežiadúca.
Z praktického, resp. vecného hl'adiska zaoberat' sa otázkou prípadného vysadzovania rybárskych revírov inváznymi druhmi rýb vymenovanými v ustanoveniach § 10 ods. 3 vyhlášky a § 13 ods. 2 vyhlášky je bezpredmetné, nakol'ko užívateľ alebo jeho organizačné zložky rybárske revíry takýmito druhmi rýb, ktoré sú z hl'adiska dosahovaných vzrastových parametrov, nízkej atraktivite pri ich love, ich diskutabilného gastronomického upotrebenia, ale samozrejme aj z hl'adiska ochrany prírody ichtyofauny, v minulosti zámerne nevysadzovali a z uvedených dôvodov sa celkom iste v budúcnosti vysadzovat' nebudú. Nebezpečenstvo neúmyselného vysadenia týchto druhov rýb nie len do „vodného prostredia — iného priľahlého rybárskeho revíru", ale aj do revíru do ktorého sa ryby majú vysadit' v rámci pinenia zarybňovacej povinnosti môže vzniknút; ak ryby vylovené z rybníka sú pred nakládkou na automobil nedostatočne brakované (Pozn.: vytriedenie rýb, ktoré sú predmetom nákupu a následného vysadenia do revíru - napr. kapor od ostatných rýb, osobitne od inváznych nepóvodných druhov rýb) a do revíru sú tak vysadené aj s inváznymi nepôvodnými druhmi rýb.
Našou odpoved'ou sme okrem iného chceli zdôraznit; že celkom inou a osobitnou kategóriou sú druhy rýb s dokázateľne negatívnym dopadom na prirodzené ekosystémy posudzované ako invázne nepôvodné druhy rýb, ktoré sú vymenované v § 10 ods. 4 vyhlášky a § 13 ods. 3 vyhlášky. Na skutočnost, že sa tieto druhy rýb s dokázatel'ne negatívnym dopadom na prirodzené ekosystémy zároveň posudzujú ako „invázne nepôvodné druhy rýb" nijako nevplýva rozdiel v texte medzi § 10 ods. 4 vyhlášky a § 13 ods. 3 vyhlášky, kde zmienka o tom, že sú tieto druhy rýb posudzované ako „invázne nepôvodné druhy rýb" v § 13 ods. 3 vyhlášky nie je opakovane uvedená. Zároveň dávame do pozornosti § 10 ods. 5 vyhlášky z ktorého je zrejmé, ktoré rybárske revíry nie sú považované za prirodzené ekosystémy a v ktorých je biomelioračný účinok druhov rýb uvádzaných v § 10 ods. 4 vyhlášky, (okrem ostračky veľkoústej) často využívaný pre cielené skvalitnenie vodného prostredia a využitie vôd na primárny účel príslušných vodných stavieb.
18) § 6 ods. 6 zákona o rybárstve — vymenovanie rybárskeho hospodára okresným úradom
V zmysle predmetného ustanovenia rybárskeho hospodára vymenúva a odvoláva na návrh užívateľa okresný úrad, v ktorého územnom obvode má užívateľ sídlo.
Podl'a § 2 ods. 2 písm. b) zákona o rybárstve užívatel'om rybárskeho revíru je právnická osoba s prideleným výkonom rybárskeho práva v rybárskom revíri. V našom prípade sa jedná o občianske združenie Slovenský rybársky zväz (§ 4 ods. 3 zákona o rybárstve), ktoré má sídlo v Žiline.
Aj napriek skutočnosti, že užívateľ je oprávnený pinenie niektorých úloh preniest' na svoju organizačnú zložku na základe písomného spinomocnenia, sídlo užívatel'a sa nemení.
Otázka: Na ktorý okresný úrad podáva návrh na vymenovanie rybárskeho hospodára organizačná zložka, ked' sídlo užívateľa je v žiline a organizačná zložka piní len úlohy, na ktoré je oprávnený užívateľ, pričom písomným spinomocnením sa sídlo užívateťa nemení, s poukazom na § 22 ods. 1 Občianskeho zákonnika, podľa ktorého práva a povinnosti vznikajú priamo zastúpenému?

Odpoved':
Podľa § 6 ods. 6 zákona rybárskeho hospodára vymenúva a odvoláva na návrh užívatel'a okresný úrad, v ktorého územnom obvode má užívateľ sídlo.
Podla § 2 ods. 1 písm. e) vyhlášky užívateľ môže svoju organizačnú zložku poverit' úlohou podávat' okresnému úradu návrhy na vymenovanie a odvolanie rybárskeho hospodára.
Na základe iťv‹.)denélio je nexporné, že pokiaľ má organizačná ziožka užívateľa sídliaca a pôsobiaea nap•. v Košiciach a jeho okolí poverenie od u±"ívateľa scr sídhmi v podávať okresnému úradu návrhy na vymenovanie a odvolanie rybárskeho hospodára, miesto takéhoto podania sa v zmysle uvedeného poverenia vzt'ahuje na sídlo organizačnej zložky a nie užívateľa, t. j. musí byt' adresované Okresnému úradu v Košiciach a nie Okresnému úradu v Žiline.
Podotýkame že takýto, nami uvedený postup si organizačné zložky uplatňovali aj doposial' počas platnosti zákona č. 139/2002 Z. z. o rybárstve v znení neskorších predpisov. Počas 16 rokov podávali na príslušné okresné úrady návrhy na vymenovanie a odvolanie rybárskeho hospodára, pričom tento právny predpis na rozdiel od v súčasnosti platného zákona im takúto kompetenciu nepriznával ani priamo, ani prostredníctvom poverenia užívateľom a dokonca na takýto úkon ani nemali od užívateľa spinomocnenie. Okresné úrady aj napriek uvedenému zmienené podania organizačných zložiek akceptovali.
Otázku z uvedených dôvodov považujeme za irelavantnú.
19) § 9 ods. 3 písm. a) zákona o rybárstve v spojitosti s § 10 ods. 4 vyhlášky — privlastňovanie rýb posudzovaných ako invázne nepôvodné druhy rýb
V zmysle predmetného ustanovenia na rybárskom revíre s režimom chyt' a pust' je dovolené privlastnit' si invázne nepôvodné druhy rýb.
Invázne nepôvodné druhy rýb sú taxatívne vymenované v § 10 ods. 3 vyhlášky, pričom podl'a § 10 ods. 4 vyhlášky druhy rýb s dokázatel'né negatívnym dopadom na prirodzené ekosystémy sa posudzu,jú ako invázne nepôvodné druhy rýb, t.j. amur biely, amur čierny, ostračka vel'koústy, tolstolobik biely a tolstolobik pestrý.
V predmetnom ustanovení vyhlášky figuruje pojem „posudzované" a nie je jednoznačne uvedené ako pri § 10 ods. 3 vyhlášky, že sa jedná o invázne nepôvodné druhy rýb. Podobná úprava je aj v § 13 ods. 2 a 3 vyhlášky, pričom pri odseku 3 sa už neustanovuje spojenie posudzované ako invázne nepôvodné druhy rýb.
Otázka: Je možné si na rybárskom revíre s režimom chyt' a pusť privlastniť si aj druhy rýb s dokázateľné negatívnym dopadom na prirodzené ekosystémy, ktoré sú posudzované ako invázne nepôvodné druhy rýb, ked'že sa pre účely zákona považujú za invázne nepôvodné druhy rýb, t.j. napr. amura bieleho alebo tolstolobika bieleho?
Odpoveds:
Pri „robotickom" vysvetľovaní si ustanovení § 6 ods. 4 zákona, 9 ods. 3 zákona a § 10 ods. 3 a 4 vyhlášky by sa mohlo zdat: že Vami uvádzané invázne nepôvodné druhy rýb ulovené v rybárskych revíroch s režimom chyt' a pust' si je možné privlastnit'. Pokiaľ však budeme nahliadat' na „ducha" resp. význam týchto ustanovení, je potrebné brat' do úvahy, prečo dotknuté druhy rýb neboli zaradené do skupiny „inváznych nepóvodných druhov rýb"

uvedených v § 10 ods. 3 vyhlášky a § 13 ods. 2 vyhlášky, ale s prívlastkom „druhy rýb s dokázatel'ne negatívnym dopadom na prirodzené ekosystémy" boli zámerne samostatne zapracované do § 10 ods. 4 vyhlášky a § 13 ods. 3 vyhlášky, pričom osobitne sa na tieto druhy vzt'ahuje aj právna úprava týkajúca sa množstva úlovkov a ich evidencie (§ 14 ods. 11 vyhlášky). Túto významnú skutočnosť preto nemožno odignorovat' a brat' len do úvahy, že uvedené druhy rýb sú podľa § 6 ods. 4 zákona a § 10 ods. 4 vyhlášky zároveň posudzované ako invázne nepôvodné druhy rýb, aby tak bolo možné tvrdit', že podľa § 9 ods. 3 písm. a) zákona v spojení s dotknutými citovanými ustanoveniami zákona a vyhlášky je v rybárskych revíroch s režimom „ chyt' a pust'" možné po ulovení uvedené druhy rýb si privlastnit: Skutočnost: že v ustanovení § 13 ods. 4 vyhlášky pri druhoch rýb s dokázateľne negatívnym dopadom na prirodzené ekosystémy k nim nie je priradené slovné spojenie - „posudzované ako invázne nepóvodné druhy rýb" netreba vnímat' ako problém, ktorý by mal v praxi spôsobovat' komplikácie. Z právneho hľadiska je celkom postačujúce, keď je pri prvom samostatnom výpočte týchto konkrétnych piatich druhov rýb vymenovaných v ustanovení § 10 ods. 4 vyhlášky uvedené, že ide o „druhy rýb s dokázatel'ne negatívnym dopadom na prirodzené ekosystémy posudzované ako invázne nepôvodné druhy rýb". Nadväzne potom platí, že pri tých istých druhoch rýb vymenovaných v poradí druhom identickom výpočte uvedenom v ustanovení § 13 ods. 3 nemôže íst' o nič iné, ako zase len o „druhy rýb s dokázatel'ne negatívnym dopadom na prirodzené ekosystémy posudzované ako invázne nepôvodné druhy rýb".
Na základe uvedeného lov a privlastňovanie si dotknutých druhov rýb v rybárskych revíroch s režimom „ chyt' a pust"` pripadá do úvahy len vtedy, pokiaľ ide o prirodzený ekosystém. V každom prípade je pri posudzovaní, či ide alebo nejde o „prirodzený ekosystém" nevyhnutné postupovat' striktne v zmysle § 10 ods. 5 vyhlášky. Režim užívania rybárskeho revíru je v takomto prípade druhoradý. Z doterajšej korešpondencie ktorou ministerstvo disponuje sa domnievame, že Vaša otázka smeruje aj k rybárskemu revíru č. 4-4030-1-4 VN Zemplínska Š írava, ktorý je v režime „chyť a pust"`. Vzhľadom na to, ž'e podľa § 10 ods. 5 vyhlášky sa vodné nádrže za prirodzené ekosystémy nepovažujú, v tomto revíri si jednotlivé druhy rýb uvedené v § 10 ods. 4 vyhlášky a § 13 ods. 3 vyhlášky nemožno privlastňovat:
Zdórazňujeme, že aj ked'je podl'a § 10 ods. 4 vyhlášky možné tieto druhy rýb lovit' od 1. januára do 31. decembra, treba pri ich lovení a privlastňovaní v „lovných" rybárskych revíroch dbat' na dodržiavanie „všeobecnej ochrany rýb", konkrétne § 13 ods. 3 zákona a § 13 ods. 5 písm. a) zákona.
Opakovane upozorňujeme na významovú súvislost' medzi ustanoveniami § 10 ods. 4) a
10 ods. 5 vyhlášky z ktorej je jednoznačné, že rybárske revíry typu Zemplínska Šírava a iné umelo vybudované vodné nádrže, bez ohl'adu na režim ich rybárskeho využívania nemožno považovať za „prirodzené ekosystémy".
20) § 10 ods. 5 zákona o rybárstve — cielený lov rýb posudzovaných ako invázne nepôvodné druhy rýb
V zmysle § 10 ods. 5 zákona o rybárstve v chovnom rybárskom revíri sa zakazuje lov okrem odlovu rýb najmä na chovný účel, pri mimoriadnej udalosti alebo cieleného lovu inváznych nepôvodných druhov rýb vykonávaného užívateľom.
Otázka: S poukazom na bod 2 našej žiadosti, je možné v chovnom rybárskom revíre cielene lovit' druhy rýb posudzované ako sú posudzované ako invázne nepôvodné druhy rýb, ked'e sa pre účely zákona považujú za invázne nepôvodné druhy rýb, t.j. napr. amura bieleho alebo tolstolobika bieleho?

Poznámka: V ustanovení § 10 zákona o rybárstve chýba odsek 2. Jedná sa len o chybu v písaní?
Odpoveď:
V odpovediach viažucich sa na § 9 ods. 3 písm. a) zákona o rybárstve v spojitosti s § 10 ods. 4 vyhlášky a § 12 ods. 1 písm. a), b), ab) a ac) vyhlášky sme sa snažili podrobne vysvetliť, ako nahliadat' na druhy rýb s dokázatel'ne negatívnym dopadom na prirodzené ekosystémy posudzované ako invázne nepťivodné druhy rýb, ktoré sú vymenované v ustanovení § 10 ods. 4 vyhlášky. K uvedeným druhom patria aj amur biely a tolstolobik biely.
Zdôraznili sme pritom, či už vo vyjadrení sa k možnosti privlastň ovania si týchto rýb v revíroch s režimom „chyt' a pust'", alebo ako v tomto prípade pri otázke týkajúcej sa ich cieleného lovu v chovných rybárskych revíroch, že treba brat' do úvahy nie len to či ide o druhy rýb posudzované ako invázne nepôvodné druhy rýb, ale že zároveň ide aj o druhy rýb s dokázatel'ne negatívnym dopadom na prirodzené ekosystémy. V každom pripade je pri posudzovaní, či ide alebo nejde o „prirodzený ekosystém" nevyhnutné postupovat' striktne v zmysle § 10 ods. 5 vyhlášky.
Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ daný „chovný rybársky revír" nie je podl'a § 10 ods. 5 vyhlášky prirodzeným ekosystémom, čo viac menej z pochopiteľných dôvodov nepripadá do úvahy, nie je možné v ňom vykonávat' cielený lov „ druhov rýb s dokázatel'ne negatívnym dopadom na prirodzené ekosystémy posudzovaných ako invázne nepôvodné druhy rĺ,b", teda aj amura bieleho a tolstolobika bieleho. Takýto cielený lov v chovnom rybárskom revíri sa vzt'ahuje výlučne na invázne nepóvodné druhy rýb vymenované v § 10 ods. 3 vyhlášky a § 13 ods. 2 vyhlášky.
V prípade, že sa v chovnom rybárskom revíri nachádzajú amur biely a tolstolobik biely a sú užívateľom (rybárskom hospodárom) vyhodnotené ako druhy rýb, ktoré negatívne vplývajú na výsledok hospodärenia v danom revíri, je možné ich v rámci jednoročného prípadne dvojročného chovného cyklu pri spustení vodnej hladiny a s tým spojenom výlove ako nežiaduce ryby odseparovat' od ostatných rýb v rámci vykonávanej hospodárskej činnosti užívateľa prostriedkami hromadného lovu.
V súvislosti s chýbajúcim ods. 2 v § 10 zákona uvádzame, že v priebehu legislatívneho procesu v ustanovení § 10 zäkona došlo k zlúčeniu dvoch odsekov do jedného a len nedopatrením odseky 3, 4 a 5 nadväzne nebolĺ prečíslované na odseky 2, 3 a 4.
Ministerstvo sa snažilo túto chybu napravit: ale odbor legislatívy a aproximácie práva NR SR ju nevyhodnotil ako chybu pri písaní a preto príslušné ustanovenie, ktoré bolo v rámci zákona ako celku schválené NR SR, už nebolo možné korigovat'. Pre komplexnost' dodávame, že členovia Expertnej skupiny, vrátane zástupcov SRZ, boli o tejto skutočnosti v uvedenom čase informovaní. V ustanovení § 40 ods. 1 zákona sa však nachádza „odkaz" na § 10 ods. 2 a 3 (Pozn... správne má byt' § 10 ods. 3 a 4), čo v praxi znamená, že okresný úrad zatial' - t. j. do novelizácie tohto ustanovenia - nebude môct' uložit' právnickej osobe (užívateľovi) pokutu za porušenie § 10 ods. 4 zákona, konkrétne ak užívateľ neoznačí rybársky revír tabul'ou s nápisom „Chovný rybársky revír".

21) § 12 ods. 1 zákona o rybárstve — oprávnenie na lov rýb
V zmysle § 12 ods. 1 zákona o rybárstve loviť a privlastilovať si ryby v rybárskych revíroch môžu len osoby, ktoré sú držitermi rybárskeho lístka a povolenia na rybolov alebo užívatelia.
V znení, už neplatného, zákona č. 139/2002 Z.z. o rybárstve v znení neskorších predpisov podl'a § 10 ods. 1 bol uvedený pojem „platný".
Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že loviacej osobe postačuje mat' pri sebe len rybársky lístok a povolenie na rybolov, bez ohl'adu na to, či sa jedná o platné doklady alebo nie, a to s poukazom na historický výklad alebo v porovnaní s inými predpismi (platný občiansky preukaz, platný vodičský preukaz a pod.).
Otázka: Môte osoba lovit' a privlastňovat' si ryby na základe neplatného rybárskeho Iĺstka a povolenia na rybolov, ktorého je osoba držiteľom, ked'že z dikcie zákona o rybárstve nevyplýva, či sa jedná o platné alebo neplatné doklady?
Odpoveď.
Zásadne odmietame Vaše tvrdenie predchádzajúce samotnej otázke, že z ustanovenia sS' 12 ods. 1 zákona vyplýva, že „loviacej osobe postačuje mať pri sebe len rybársky lístok a povolenie na rybolov, bez ohl'adu na to, či sa jedná o platné doklady alebo nie, a to s poukazom na historický výklad alebo v porovnaní s inými predpismi (platný občiansky preukaz, platný vodičský preukaz a pod". Hlavným dôvodom, ktorý Vás vedie k takejto úvahe je, že podl'a uvedeného ustanovenia „lovit' a privlastňovat' si ryby v rybárskych revíroch môžu len osoby, ktoré sú držiteľmi rybárskeho lístka a povolenia na rybolov alebo užívatelia", t. j. pred slovami rybárskeho lístka a povolenia na rybolov sa nenachádza slovo „platného".
Ak by sme Vašu úvahu čo i len teoreticky pripustili, napríklad by to znamenalo, že stavebník by mohol začat' stavat' rodinný dom aj v pripade neplatného stavebného povolenia. Jednoducho povedané, stavebný úrad vydáva stavebníkovi na základe jeho žiadosti „stavebné povolenie", teda nie „platné stavebné povolenie". Platnost' takéhoto povolenia vyplýva z jeho obsahu, ktorá je dátumovo ohraničená. Pokial' stavebník počas platnosti stavebného povolenia nezačne realizovat' stavbu, musí požiadať o predlženie platnosti stavebného povolenia. Je zrejmé, že pokiaľ by stavebník začal realizovat' stavbu v zmysle Vašej úvahy len na základe „stavebného povolenia", pričom z jeho obsahu a dátumu platnosti by vyplývalo, že stavebné povolenie je už neplatné, porušil by tak stavebný zákon a tým by čelil udeleniu pokuty zo strany stavebného úradu.
Presne takýto istý princíp platí pri „povolení na rybolov a rybárskom lístku". Nie je rozhodujúce, či v texte dotknutého ustanovenia je uvedené „platné povolenie na rybolov a platný rybársky lístok". Za najrozhodujúcejšie v tejto veci považujeme, že tak v povolení na rybolov ako aj v rybárskom lístkuje čast', v ktorej je uvedené „platnost' od  do " Snád' už ani netreba detailnejšie rozoberat: čomu by sa vystavoval rybár loviaci v roku 2019, keby sa pri love rýb kontrolným orgánom preukázal povolením na rybolov, alebo rybárskym lístkom platným napr. od 1. januára 2018 do 31. decembra 2018.
Vychádzajúc aj zo všeobecného povedomia občanov je zrejmé, že pri úradnom styku alebo konkrétne aj pri kontrole výkonu rybárskeho práva, je občan vždy povinný preukázať sa platným dokladom, a to aj v takom prípade, ked) prívlastok „platný" nie je pri slove povolenie, preukaz, osvedčenie atd'. v príslušnom osobitnom právnom predpise uvedený.

22) § 20 ods. 2 zákona o rybárstve — privlastnenie rýb, ktoré nedosahujú najmenšiu lovnú mieru
V zmysle § 20 ods. 2 zákona o rybárstve na podmienky lovu počas rybárskych pretekov alebo športových rybárskych pretekov sa vdahujú ustanovenia tohto zákona okrem ustanovení § 12 a § 14 písm. b) až d). Podmienky pretekov určuje užívateľ.
V zmysle § 14 písm. c) zákona o rybárstve sa zakazuje privlastnit' si ulovené ryby nedosahujúce najmenšiu lovnú mieru a presahujúce najväčšiu lovnú mieru a nad určený počet alebo hmotnost'.
Otázka č. 1: Môžu si loviace osoby počas rybárskych pretekov alebo športových rybárskych pretekov privlastnit' ryby, ktoré nedosahujú najmenšiu lovnú mieru alebo presahujú najväčšiu lovnú mieru?
Otázka č. 2: Môže užívateľ v rámci podmienok pretekov určit', že loviace osoby si môžu privlastnit' napr. tri kusy kapra rybničného?
Odpoveď
Nemožno nič iné len skonštatovať, že podl'a § 20 ods. 2 zákona sa na podmienky lovu počas rybárskych pretekov alebo športových rybárskych pretekov vzt'ahujú ustanovenia zákona okrem ustanovení § 12 a § 14 písm. b) až d), pričom podľa § 14 písm. c) sa zakazuje privlastnit' si ulovené ryby nedosahujúce najmenšiu lovnú mieru a presahujúce najväčšiu lovnú mieru a nad určený počet a hmotnost'.
Na druhej strane podl'a § 15 ods. 4 vyhlášky móže pretekár počas športového rybárskeho preteku prechovávat' v rybárskej siet'ke ulovené ryby, ktoré nedosahujú lovnú mieru podl'a § 12 vyhlášky.
Z ustanovenia § 20 ods. 2 zákona jednoznačne vyplýva, že loviace osoby môžu počas rybárskych pretekov alebo športových rybárskych pretekov prechovávat ryby, teda nie ako uvádzate vo Vašej otázke ryby si privlastňovat, ktoré nedosahujú najmenšiu lovnú mieru alebo presahujú najväčšiu lovnú mieru. Tak ako sme uviedli v odpovedi na Vašu otázku viažucu sa na § 15 ods. 2 vyhlášky aj v tomto pripade opakovane zdôrazňujeme, že je rozdiel medzi privlastnením si rýb pri štandardnom love rýb (§ 14 písm. c) zákona), kedy loviaci dokonca ani nemusí prechovávat' ryby v živom stave, a prechovávaním rýb počas rybárskych alebo športových rybárskych pretekov (§ 15 ods. 2 až 6 vyhlášky). V prvom prípade, kedy prechovávané ryby už nie je možné pustiť späť do vody pri ktorých sa počíta s ich konzumáciou, v druhom prípade sa ryby prechovávané napríklad v rybárskej siet'ke (tzv. „komíne") po skončení športového rybárskeho preteku púšťajú spät' do vody,. pri rybárskom preteku je podl'a § 15 ods. 2 vyhlášky možné ryby prechovávat' len v takom počte, ktorý podľa vyhlášky povoľuje ich privlastnenie. V tejto súvislosti si dostatočne uvedomujeme význam princípu vyššej právnej sily, na druhej strane si v praxi len tažko možno predstaviť, že pretekár rybárskeho preteku (pozn... športového rybárskeho preteku sa tento „problém" netýka) bude mat' výhrady voči užívatel'ovi, ktorý v rámci písomnej formy určujúcej podmienky pretekov podl'a § 15 ods. 1 vyhláSlcy, ktoré sú pre pretekára záväzné, tieto voči zákonu sprísni, t. j. loviace osoby počas rybárskeho preteku nebudú môct' prechovávat' ryby nedosahujúce lovnú mieru podl'a § 12 vyhlášky.
Túto úvahu opierame okrem iného aj o skutočnost: že prípadné prechovávanie rýb nedosahujúcich lovnú mieru podl'a § 12 vyhlášky počas rybárskeho preteku by pretekárovi neprinieslo žiadne výhody, pretože by si aj tak nemohol takéto ryby zároveň aj privlastnit'

Dodávame, že aj v doterajšej praxi pri usporadúvaní rybárskych pretekov tohoto typu (tzv. „guľášové" rybárske preteky) rozhodcovia preteku odmerali a zapisovali loviacemu ryby do štartovej listiny, ktoré loviaci nadväzne pustil späť do vody. Pretekár tak mohol v úlovkovej siet'ke prechovávat' len dovolené množstvo rýb obvykle kaprov (Pozn.: 2 ks, ak prvý nepresiahol hmotnost' 7 kg), t. j. rýb ktoré sa rozhodol privlastnit' si.
Podl'a § 20 ods. 2 zákona sa na podmienky lovu počas rybárskych pretekov alebo športových rybárskych pretekov vzt'ahujú ustanovenia zákona okrem ustanovení § 12 a § 14 písm. b) až d), pričom podl'a § 14 písm. c) sa zakazuje privlastnit' si ulovené ryby nedosahujúce najmenšiu lovnú mieru a presahujúce najväčšiu lovnú mieru a nad určený počet a hmotnost'
Podl'a ustanovenia § 15 ods. 2 vyhlášky môže pretekár počas rybárskeho preteku prechovávat' v rybárskej siet'ke ulovené ryby len v rámci povoleného množstva podľa § 14 ods. 2 vyhlášky.
Na základe uvedeného a rešpektujúc, že zákon je voči vyhláške predpisom vyššej právnej sily vyplýva, že užívateľ v súlade s § 20 ods. 2 zákona vo väzbe na § 14 písm. c) zákona môže v rámci určenia podmienok rybárskych pretekov rozhodnút' o možnosti prechovávania a v danom prípade privlastnenia si väčšieho počtu rýb ako upravuje § 14 ods. 2 vyhlášky, teda napríklad, ako uvádzate, aj 3 ks kapra rybničného. Podmienky preteku v zmysle vyššie uvedeného vypracované užívateľom, by tak boli v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 vyhlášky pre účastníkov rybárskeho preteku záväzné.
Napriek uvedenému nepredpokladáme, že v praxi reálne k takejto situácii dôjde. Skôr sme presvedčení, že užívateľ v rámci ochrany rýb v podmienkach rybárskeho preteku v súlade s § 15 ods. 2 vyhlášky neumožní pretekárom prechovávat' väčší počet rýb ako upravuje ustanovenie § 14 ods. 2 vyhlášky. Platí to o to skôr, žeje zásadný rozdiel medzi privlastňovaním si rýb podľa § 14 pism. c) zákona, na ktoré odkazuje ustanovenie § 20 ods. 2 zákona upravujúce rybársky pretek a športový rybársky pretek a prechovávaním rýb počas rybárskych alebo športových rybárskych pretekov (§ 15 ods. 2 až 6 vyhlášky). Nad'alej by tak aj v tomto prípade platilo, že všetky prechovávané ryby nad povolený počet, ktorý si je v zmysle vyhlášky možné privlastnit: musia byť po ukončení rybárskeho preteku pustené späť do vody.
V rámci rybárskeho preteku usporiadaného na kaprovej vode v čase od I. mája do 31. mája neplatí individuálna ochrana kapra rybničného, ktorého si je podl'a § 14 ods. 2 vyhlášky možné privlastnit' v maximálnom počte 2 ks. Pokiaľ sa rybársky pretek koná na kaprovej vode — ostatnej vodnej ploche, loviaci si môže privlastnit' maximálne 2 ks kapra bez ohl'adu na to, v akom mesiaci roka sa rybársky pretek uskutoční. V súvislosti s privlastňovaním si ostatných druhov rýb počas rybárskeho preteku treba vždy brat' do úvahy § 10 vyhlášky, t. j. čas individuálnej ochrany rýh.
23) § 23 ods. 2 zákona o rybárstve — vymenovanie člena rybárskej stráže okresným úradom
V zmysle predmetného ustanovenia člena rybárskej stráže vymenúva a odvoláva na návrh užívateľa okresný úrad, v ktorého územnom obvode má užívateľ sídlo.
Podl'a § 2 ods. 2 písm. b) zákona o rybárstve užívatel'om rybárskeho revíru je právnická osoba s prideleným výkonom rybárskeho práva v rybárskom revíri. V našom prípade sa jedná o občianske združenie Slovenský rybársky zväz (§ 4 ods. 3 zákona o rybárstve), ktoré má sídlo v Žiline.

Aj napriek skutočnosti, že užívateľ je oprávnený pinenie niektorých úloh preniesť na svoju organizačnú zložku na základe písomného spinomocnenia, sídlo užívatel'a sa nemení.
Otázka: Na ktorý okresný úrad podáva návrh na vymenovanie člena rybárskej stráže organizačná zložka, ked' sídlo užívateľa je v Žiline a organizačná zložka piní len úlohy, na ktoré je oprávnený užívateľ, pričom písomným spinomocnením sa sídlo užívateľa nemenŕ, s poukazom na § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorélio práva a povinnosti vznikajú priamo zastúpenému?
Odpoved'..
Podl'a Ý 23 ods. 3 zákona rybársku stráž vymenúva a odvoláva na návrh užívateľa okresný úrad, v ktorého územnom obvode má užívateľ sidlo.
Podl'a 2 ods. 1 písm. j) vyhlášky užívateľ môže svoju organizačnú zložku poveriť úlohou podávat' okresnému úradu návrhy na vymenovanie a odvolanie rybárskej stráže.
Na základe uvedeného je nesporné, že pokiaľ má organizačná zložka užívatel'a sídliaca a pôsobiaca napr. v Skalici a jeho okolí poverenie od užívateľa so sídlom v Ž iline podávat' okresnému úradu návrhy na vymenovanie a odvolanie rybárskej stráže, miesto takéhoto podania sa v zmysle uvedeného poverenia vťahuje na sídlo organizačnej zložky a nie užívateľa, t. j. musí byt' adresované Okresnému úradu v Skalici a nie Okresnému úradu v Žiline.
Podotýkame, že takýto, nami uvedený postup si organizačné zložky uplatňovali qf doposiaľ počas platnosti zákona č. 139/2002 Z. z. o rybárstve v znení neskorších predpisov. Počas 16 rokov podávali na príslušné okresné úrady návrhy na vymenovanie a odvolanie rybárskej stráže, pričom tento právny predpis na rozdiel od v súčasnosti platného zákona im takúto kompetenciu nepriznával ani priamo, ani prostredníctvom poverenia užívateľom a dokonca na takýto úkon ani nemali od užívateľa spinomocnenie. Okresné úrady aj napriek uvedenému zmienené podania organizačných zložiek akceptovali.
Otázku z uvedených dôvodov považujeme za irelavantnú.
24) § 34 ods. I zákona o rybárstve hospodársky chov rýb na rybochovných zariadeniach
V zmysle § 34 ods. 1 zákona o rybárstve ministerstvo životného prostredia môže na základe žiadosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby rozhodnúť o vyradení malej vodnej nádrže osobitne vhodnej na chov rýb z rybárskeho revíru, z dôvodu jej využitia na hospodársky chov rýb.
V zmysle § 2 ods. 2 písm. f) a g) zákona o rybárstve na chov rýb slúži aj rybník a rybochovné zariadenie.
Otázka: Móže ministerstvo životného prostredia rozhodnút' o vyradení rybochovného zariadenia alebo rybníka z evidencie rybárskych revíroch z dôvodu ich využitia na hospodársky chov rýb?
Odpoved'..
Nie, nemôže. Ustanovenie § 34 sa vztahuje výlučne na malé vodné nádrže osobitne vhodné na chov rýb podl'a ý 2 ods. 2 písm. h) zákona; spravidla ide o nádrže vo vlastníctve štátu a v správe správcu vodného toku, t. z. že ministerstvo môže na základe žiadosti .&zickej

osoby alebo právnickej osoby rozhodnút' o vyradení malej vodnej nádrže osobitne vhodnej na chov rýb z rybárskeho revíru, z dôvodu jej využitia na hospodársky chov rýb. Skutočnost; že ryby možno chovat' aj v rybníkoch podl'a § 2 ods. 2 písm. zákona alebo v rybochovných zariadeniach podľa § 2 ods. 2 pism. g) zákona, nemá na význam a účel ustanovenia § 34 žiaden vplyv o to skór, že takéto typy vodných stavieb nie sú vo vlastníctve Slovenskej republiky.
25) § 43 ods. 6 zákona o rybárstve — povinnost' spinit' podmienky rybárskymi hospodármi a členmi rybárskej stráže
V zmysle § 43 ods. 6 zákona o rybárstve členovia rybárskej stráže a rybárski hospodári ustanovení podľa predpisov účinných do 31. decembra 2018 sú povinní spiniť podmienky ustanovené týmto zákonom do 31. decembra 2023 okrem podmienky upravenej v § 23 ods. 3 písm. c).
V zmysle § 23 ods. 3 písm. c) zákona o rybárstve za člena rybárskej stráže okresný úrad vymenuje fyzickú osobu, ktorá má ukončené stredoškolské vzdelanie s maturitou.
Otázka č. 1: Je člen rybárskej stráže povinný mat' spinenú podmienku ustanovenú v § 23 ods. 3 písm. c) zákona o rybárstve k 1. januáru 2019, ked' z dikcie zákona vyplýva, že z časového hl'adiska majú byť všetky podmienky spinené do 31. decembra 2023 s výnimkou stredoškolského vzdelania?
Otázka č. 2: Je rybársky hospodár povinný mat' spinenú podmienku ustanovenú v § 23 ods. 3 písm. c) zákona o rybárstve k I. januáru 2019, ked' z dikcie zákona vyplýva, že z časového hl'adiska majú byť všetky podmienky spinené do 31. decembra 2023 s výnimkou stredoškolského vzdelania, a zároveň v rámci daného ustanovenia je odkaz len na § 23, nie na § 6 zákona o rybárstve?
Odpoved':
Podmienka vyplývajúca z § 23 ods. 3 písm. c) zákona, podl'a ktorej okresný úrad za člena rybárskej stráže vymenuje osobu, ktorá má ukončené stredoškolské vzdelanie s maturitou, sa vzťahuje výlučne na osoby užívateľom navrhované na ustanovenie v období od nadobudnutia účinnosti zákona, t. j. od 1. januára 2019 a neskôr. Uvedené tvrdenie opierame o prechodné ustanovenie § 43 ods. 6 zákona, v ktorom je okrem iného uvedené, že členovia rybárskej stráže podľa predpisov účinných do 31. decembra 2018, sú povinní spiniť podmienky týmto zákonom do 31. decembra 2023 okrem podmienky upravenej v § 23 ods. 3 písm. c) zákona. Zjednodušene povedané, členovia rybárskej stráže vymenovaní do funkcie podľa zákona č. 139/2002 Z. z. o rybárstve v znení neskorších predpisov, ktorí neabsolvovali stredoškolské štúdium ukončené maturitou, nie sú podl'a § 43 ods. 6 zákona povinní do 31. decembra 2023 preukázať sa maturitným vysvedčením.
Pre komplexnost' dodávame, že práve SRZ v čase prerokovania návrhu zákona v NR SR predložil tento návrh, s ktorým ministerstvo súhlasilo. Uvedený návrh bol zapracovaný do „generálneho pozmeňovacieho návrhu zmien a dopinkov" a následne bol odsúhlasený aj odborom legislatívy a aproximácie práva NR SR.
Čo sa rybárskeho hospodára týka, pokial' by sme pristupovali pri „výklade" ustanovenia § 43 ods. 6 zákona len z hľadiska jeho textu, mohlo by sa zdat; že aj rybárski hospodári podl'a predpisov účinných do 31. decembra 2018, ktorí sú povinní spiniť podmienky týmto zákonom do 31. decembra 2023, sú oslobodení od spinenia podmienky upravenej v § 23 ods. 3 písm. c) zákona. Pokial' sa však budeme riadit' zásadou vyplývajúcou z nálezu Ústavného súdu SR z 23. mája 2013, č. k. IV. ÚS 71/2013-36 podl'a ktorej „ K výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hl'adiska textu zákona, a to ani v pripade, ked' sa text môže javit' ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podl'a zmyslu a účelu zákona", dospejeme k záveru, že oslobodenie od spinenia podmienky upravenej v § 23 ods. 3 písm. c) zákona sa vtahuje výlučne na rybársku stráž a nie na rybárskeho hospodára. Naše tvrdenie opierame o zmysel dotknutého ustanovenia v spojení s ustanoveniami § 6 ods. 4 a § 21 ods. 3 zákona č. 139/2002 Z. z. z ktorých vyplýva, že predchádzajúci zákon o rybárstve pri rybárskom hospodárovi v rámci jeho navrhovania okresnému úradu na ustanovenie ukladal povinnost' preukázať sa absolvovaním skúšky rybárskeho hospodára alebo potvrdením o príslušnom vzdelaní a pri rybárskej stráži nie. Nad'alej teda platí, že rybársky hospodár musí spĺňat' podmienku príslušného vzdelania aj v prechodnom období, t. j. do 31.12.2023 a aj po jeho uplynutí t. j. od 1.1.2024.
Zhrnuté na záver, na rybárskeho hospodára sa ustanovenie § 23 ods. 3 písm. c.) zákona nevzt'ahuje a preto podl'a prechodného ustanovenia § 43 ods. 6 zákona je tento povinný spinit' všetky podmienky podl'a zákona do 31. decembra 2023, pochopitel'ne iba v rozsahu, ktorý sa ho priamo dotýka (ide o ustanovenie § 6 ods. 8 a 9 zákona).

 
Copyright 2016. All rights reserved.
Návrat na obsah | Návrat do hlavnej ponuky